TEST Volkswagen Crafter 2.0 TDI 140 k: Striedmy obor

K tomuto redakčnému testu som sa od prvej minúty postavil podľa trochu podceňovaného príslovia „čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra“. Žiadne pozvoľné zoznamovanie, hýčkanie interiérom, jeho pohodlím... Nič také. Už o hodinu po prevzatí bol Crafter plne naložený a z voleja začalo meranie v ostrej prevádzke. Teda presne v tých podmienkach, pre ktoré bolo toto auto navrhnuté a postavené. Plné nasadenie vo firme, ktorá za dodávku zaplatila ťažko zarobené peniaze a nemieni tolerovať flákanie učňa opretého o ponk, pretože sa majster práve nepozerá.

Crafter s preplňovaným dvojlitrom má 140 koní, ale tiež pohotovostnú hmotnosť niečo málo cez dve tony, takže asi chápete, že to nie je žiadna stíhačka. S nákladom i bez neho. Každopádne dostupný výkon v kombinácii s krútiacim momentom 340 newtonmetrov od 1600 otáčok za minútu vcelku stačí. S týmto autom sa na Hockenheim Ring nikto príčetný pripravovať nebude. Bude pracovať, respektíve prevážať tovar od výmyslu sveta. 

Presné radenie rýchlostí šesťstupňovej manuálnej prevodovky snáď vyzdvihovať nemusím, tým je Volkswagen známy už pár dekád a verím, že práve rozumné odstupňovanie jednotlivých kvaltov dopomáha k veľmi priaznivej kombinovanej spotrebe. Akej presne?

Na svoju veľkosť skoro nepije

Táto škatuľa na kolesách bola schopná v priebehu týždňa (a pri rôznych jazdných štýloch) brať v priemere len 7,8 litra nafty na 100 kilometrov. S plne naloženým autom potom vychádzala priemerná spotreba na našom testovacom okruhu „mesto-obchvat-diaľnica“ 8,3 litra na stovku. Úprimne povedané, čakal som o niečo vyššie číslo a tak som si dal identickú trasu pre istotu ešte raz. Zaujímalo ma, či v hustejšej premávky poskočí hore, stal sa ale pravý opak. Spotreba spadla o desatinku dole. Neskutočné, tento obor žerie menej ako moje súkromné auto.

Prvý pohľad na interiér ma ničím neuráža. Odpružené sedadlo si nastavujem ešte pred nastúpením. Ide o detail, ktorý asi ocení každý vodič, dlho som sa s ním však nestretol. Naskakujem do auta a kútiky úst sa stáčajú do úsmevu. Vyzerá to tu celkom prakticky. Niekto by mohol povedal, že párovanie s androidom či iPhonom je nutnosť, rovnako ako mikro USB, C vstup, najnovšia navigácia, slušne hrajúce rádio... Áno, tým všetkým aktuálny Crafter disponuje. Ale z môjho pohľadu je oveľa dôležitejšie napríklad aj to nastupovanie. Perfektne umiestnené madlá pre vodiča i spolujazdca.

Je úžasne, keď dôchodca (tým myslím bývalého profíka strýka) žasne, ako parádne sa mu nastupuje. Že nepotrebuje žiadnu pomoc, pretože sa má za čo chytiť a pohodlne sa vytiahne do kabíny. Usadíme sa a pokračujeme v skúmaní výbavy. Kým ja zisťujem podrobnosti o halogénových svetlách s denným svietením, automatickým zapínaním a prisvecovaním do zákrut hmlovkami, príbuzný ma upozorňuje na prehľadný panel vodiča a ako VW myslí na kávičkárov. Máme až štyri odkladacie miesta na nápoje a kopec úložného priestoru na osobné veci i dokumenty. Naša posádka je spokojná.

Nie však so všetkým, aj keď moju kritiku berte ako subjektívny pohľad. Viete, čo mi trochu prekážalo? Za čo som nútený strhnúť jeden malý bod? Brzdy. Sú tak precitlivené, že som mal v prvej chvíli pocit, že dám hlavičku čelnému oknu. S takým chúlostivým prostredným pedálom som sa už dlho nestretol. Ale uznávam, že sa na to dá zvyknúť. 

Druhý detail, možno pre niekoho drobnosť, pre iného vážna vec, je obyčajná kontrolka osvetlenia. Zapnite stretávacie svetlá a na palubnej doske sa nestane nič. Svieti vám len piktogram prepínača svetiel zapadnutý dole pri ľavej nohe. Viem, dnes sa šetrí na všetkých frontoch, ale mne sa to zdá dosť nekomfortné. Vážne musím počas jazdy pozerať niekam dole, či skutočne svietim? V noci je to samozrejme iné a reflektory odvádzajú svoju prácu viac než dobre. Ani na moment som nemal pocit, že by som potreboval viac.

Týždeň s Crafterom ubehol rýchlo a musím uznať, že som si to vychutnal. Jeho bohatá výbava spríjemňuje život a bez dlhého premýšľania dodávam, že je to jedna z najlepších dodávok, aké som kedy šoféroval.

Prispela k tomu aj – na prvý pohľad možno banalita – dôvtipne navrhnutá deliaca stena nákladového priestoru, ktorá ponecháva dostatok miesta aj vysokým vodičom. Divili by ste sa, koľko iných áut takú vymoženosť nemá. Vo VW sa však usadíte komfortne, bez obmedzení, skrátka nebudete sa cítiť ako na trestnej lavici. Inak povedané, na toto auto si netreba dlho zvykať. Nemusíte prižmúriť tu jedno, tam druhé oko. Stačí sadnúť a vyraziť. Do diaľky a bez pocitu, že jazda je drina.