TEST Iveco Daily 3.0 Hi-Matic 180 k: Ako sa žije za volantom veľkej dodávky s automatom?

Žiaden nováčik, naopak skúsenosťami osvedčený model

Aktuálne Iveco Daily nemožno ani s prižmúrením oboch očí považovať za novinku. Šiesta generácia je na trhu od roku 2014 a má za sebou niekoľko väčších či menších modernizácií, vďaka ktorým tento model vizuálne ako tak stále drží krok s konkurenciou.

Nechápte ma zle, tým nechcem povedať, že by „Dejlina“ vyzerala zastaralo. Posledný väčší facelift z roku 2019 priniesol namiesto pôvodnej trochu úzkej masky väčšiu plastovú mriežku s chrómovanými detailmi, ktorá jej určite sekne viac. Vďaka nej a integrovanému dennému svieteniu prepracovaných predných svetiel, ktoré spredu trochu pripomínajú anjelské krídla, vyzerá toto Iveco moderne a zároveň povedome. Len to skrátka nie je nové auto.

Delený náraznik je skvelý spôsob zníženia nákladov opráv drobných škôd

Čo sa mi páči ešte viac, je predný nárazník rozdelený až na tri samostatné časti. Takže v prípade drobného poškodenia pri dopravnej nehode nemusíte vymieňať kompletne celý nárazník ale len príslušný zničený diel. Že to šetrí náklady na opravy, je jasné ako facka.

V tejto konfigurácii budí rešpekt

Pochopiteľne je niečo iné pozerať sa na tento model na fotografiách a vidieť ho naživo na parkovisku vedľa bežných osobných áut. Teda, poviem vám, že nie som nejako zvlášť romanticky naladená osoba, ale Daily na mňa z nejakého dôvodu pôsobí svojou „tvárou“ uskladňujúcim dojmom. Pritom v skutočnosti by sa jej mohli trochu precitlivenejší motoristi na cestách aj báť. Prečo? Ako to len povedať kulantne. 

Jednoducho slečna Daily nemá žiadnu drobnú a útlu stavbu tela, naopak v tejto špecifikácii je to poriadny kus dodávky, ktorý len tak ľahko neprehliadnete. Má dĺžku takmer 7,2 metra, vlastne s ťažným zariadením skoro 7,3 a rázvor náprav je až 4100 milimetrov, aj keď na obrázkoch sa zdajú byť kolesá celkom blízko.

Pri manévrovaní pozor na veľký zadok

Ak s podobnými autami nemáte skúsenosti a prepadá vás pocit, že to musí byť za volantom slušné peklo, vyvediem vás z omylu. Napriek spomínanej dĺžke je Daily celkom obratná dodávka, akurát si musíte v úzkych uličkách dávať pozor na celkom dlhý zadný previs. Poriadne prečnieva, takže pri plnom vytočení potrebuje jej (ehm) zadok trochu viac miesta. Holt, ako som naznačil vyššie, nie je to žiadna školáčka, ale poriadne stavaná dáma.

Trojliter pod kapotou

A aká pracovitá. To, čo stratíte pri opatrných mestských presunoch, hravo dobehnete na periférii, okreskách či diaľniciach. Pod kapotou má totiž 4-valcový trojliter s výkonom 132 kW (180 koní), ale hlavne maximálnym krútiacim momentom až 430 newtonmetrov, ktorý máte už pri 1600 otáčkach za minútu.

Práve parádny krútiaci moment pri pomerne nízkych otáčkach a zároveň celková výkonová charakteristika motora, respektíve priebeh výkonovej krivky, sú asi tými najdôležitejšími parametrami, ktoré by vás mali zaujímať, ak potrebujete pravidelne prevážať masívny a ťažký náklad a navyše po cestách vedúcich v náročnom horskom teréne.

Bežné cesty jazdí riadne naložená ako keby bola prázdna

Iveco sa ani v týchto miestach veľmi nezapotí, čo asi najlepšie dokumentuje fakt, že pri bežných diaľničných stúpaniach jazdí plne naložené v podstate rovnako svižne, ako keď je prázdne. Že máte so sebou náklad, poznáte často len podľa hluku od podvozka na nerovnostiach. Ale čo si budeme nahovárať, európske autá sú navrhované a vyvíjané na normálne cesty, nie na slovenské tankodrómy.

Automat je už lepšia voľba aj vo veľkých dodávkach

Ďalšie značné zjednodušenie života vodiča predstavuje výmena šesťstupňového manuálu za automat. Viem, že budete mnohí krútiť nosom, pretože na klasické radenie so spojkou nedáte dopustiť, ale podľa mňa má toto riešenie niečo do seba.

V prvom rade sa mi páči, ako výborne je trojliter zladený s prevodovkou. Má k dispozícii osem stupňov a jednotlivé prevody dokážu v spolupráci s dobre naprogramovanou elektronikou perfekte využiť najvyšší krútiaci moment dostupný v rozmedzí od 1600 do necelých 2900 otáčok za minútu. Čo je ale ešte dôležitejšie, je to, ako tento automat ostáva v pozadí do tej miery, že ho nezriedka vlastne ani neregistrujete.

Made in ZF

Radí veľmi hladko nielen vďaka jemnému záberu meniča, ale aj preto, že pri hľadaní vyššieho kvaltu riadiaca jednotka na zlomok sekundy poctivo uberie otáčky a tým pádom i krútiaci moment, aby zmenu prevodu nesprevádzalo zbytočné a otravné šklbnutie. Nakoniec, výrobcom tejto prevodovky je ZF, takže jej nadpriemerné schopnosti ma vlastne ani toľko neprekvapujú.

Odpružené sedadlo vodiča s nastavením podľa vašej hmotnosti

Čierny interiér s modrými prvkami mi tak trochu pripomína Audi z 90. rokov. Netuším, ako sa táto farebná kombinácia páči vám, ale mňa ani trochu nevyrušovala. Čo sa mi naopak veľmi páčilo, je odpružené sedadlo vodiča. Stačilo pred nastúpením nastaviť svoju hmotnosť, nasadnúť a... A práve v tomto momente ma zarazil jeden nepekný fakt.

Ako mohli zabudnúť na madlo pre nastupovanie?

Niektorí vodiči to asi riešiť nebudú, ale mne vážne vadí, ak v takto vysokých automobiloch chýbajú na predných stĺpikoch madlá, ktoré mi pomôžu s nastupovaní. Dobre, vodič sa ešte môže chytiť aspoň volantu, ale spolujazdec bude nejakú oporu hľadať márne. Pri takto vybavenom aute s množstvom elektronických prvkov je tento detail neodpustiteľný. Pritom zvyšok auta vie na tvári vyčariť úsmev.

S týmto môže cúvať aj autoškolák

Dostanete čisto hrajúce autorádio, navigáciu, zásuvky na 12 V, USB, USB C, multifunkčný volant, asistenta, ktorý vás udrží v jazdnom pruhu, automatické svetlá LED, úložného priestoru na rozdávanie, no jedna báseň. A parkovanie? Mám pocit, že s týmto dlháňom sa môžu učiť cúvať aj tínedžeri v autoškole. Niekomu asi nestačili perfektne fungujúce akustické senzory, tak sem namontovali aj parkovaciu kameru ukrytú v hornej lište zadných dverí, takže fantasticky zaberá celé okolie.

Aký je môj celkový dojem po týždni strávenom v spoločnosti dodávky Iveco Daily? V prvom rade pozitívny, pretože práve toto auto je dôkazom, že veľkým dodávkam s poriadnym motorom ešte neodzvonilo. Trojliter s prehľadom, ľahkosťou a rezervou zvláda kopce a pritom ani veľa nežiada.

Keď sa znažíte jazdí za 9, keď je to jedno, vezme 11 litrov na sto

S ľahkou nohou a čiastočne využitým zaťažením sa ním dá jazdiť za zhruba 9 litrov nafty na 100 kilometrov, pripravte sa však ale skôr na 10 až 11. Mne sa po siedmych dňoch ustálila priemerná spotreba na hodnote 10,4 litra na 100 km, ale kľudne to môže byť aj viac, ak budete chcieť byť tou povestnou bielou dodávkou, ktorá na diaľnici vyháňa osobné autá z ľavého pruhu.

Skvelý automat navyše ušetrí hromadu práce vašej ľavej nohe a je dosť možné, že si po skúsenosti s Hi-Maticom od ZF na manuál už ani nespomeniete. A samozrejme ešte tu je ten KUFOR. Len aby ste si urobili predstavu, pripomínam, že má dĺžku 4680 mm, šírku 1800 mm a výšku 1900 mm. Alebo ak to chcete na objem, máte vzadu nákladový priestor, ktorý má až 16 tisíc litrov. A so zvýšenou strechou môže byť ešte väčší.

To je dosť miesta na to, aby ste dozadu hravo zaparkovali, napríklad z hecu Škodu Fabia a ešte vám ostala viac ako polmetrová rezerva. No dobre, kvôli zadným podbehom by ste museli zvýšiť podlahu, ale šesť normovaných europaliet sem naložíte s prstom v nose. A to sa počíta.