Test Ford Transit Custom PHEV: Chcete jazdiť do 3,0 l na 100 km? Ide to, má to ale háčik

Samotný Ford o Transite Custom tvrdí, že je v danej triede natoľko flexibilný, že vyjde vašim potrebám vždy v ústrety, nech podnikáte v akomkoľvek odbore. Ponúka sa v troch rôznych variantoch karosérie: Van, DCiVAN a Kombi. K dispozícii sú aj rôzne dĺžky karosérie a výšky strechy, rovnako ako niekoľko stupňov výbavy a rôzne individuálne prvky výbavy na želanie. A vďaka novému plug-in hybridnému pohonom vraj bude vaša práca ešte efektívnejšia, než kedykoľvek predtým. Čo myslíte, môže to tak naozaj byť? Po týždňovom testovaní si dovolíme tvrdiť, že môže. No na rovinu, iba za jednej dôležitej podmienky. Akej? Ak nejazdíte dlhé trasy (respektíve jazdíte fakt iba krátke) a vraciate sa s autom na miesto, kde ho môžete a budete poctivo dobíjať zo zásuvky.

Ford vybavil tento model neveľkými lítiovo-iónovými batériami s kapacitou 13,6 kWh a 50-litrovou benzínovou (plechovou) nádržou. Ak vám obe ručičky „zásobníkov energie“ ukazujú maximum, teoreticky (podľa výrobcu) môže byť váš dojazd 56 + 500 kilometrov (elektro + benzín), pričom udávaná kombinovaná spotreba je vraj 2,7 l/100 km. V praxi a pod záťažou je to o niečo horšie. Po nabíjaní doplna mi auto prvýkrát ukázalo elektrický dojazd len 36 kilometrov, ale musím povedať, že tesne pred nabíjaním systém ohlásil akúsi chybu. Ďalšie nabíjania už prebiehali bez problémov a indikovaný maximálny dojazd pri 100-percentnom nabití sa predĺžil na 48 kilometrov. Odstavenie v chladnejšom popoludní a v noci (nemrzlo) znamenalo pokles dojazdu na stále použiteľných 44 km a reálne to takto aj vychádzalo. Ford, ako väčšina výrobcov, pri nabíjaní neodporúča používať predlžovačky. Lenže kto z nás je na dennodenné nabíjanie automobilov pripravený? Asi málokto. Takže sme pre vás vyskúšali nabíjanie priloženou nabíjačkou a s použitím 30-metrovej predlžovačky. Rozdiely v časoch nabitia boli mizivé a ani predlžovací kábel sa na pohľad nepoškodil. Ak sa náhodou bojíte veľkého odberu a následného rozpálenia konektorov, žiadne obavy. Výkonná domáca naparovacia žehlička zahreje kolíky v zásuvke viac ako náš Custom PHEV (odskúšané).

Štartovanie prebieha klasickým kľúčikom, ale s tým rozdielom, že... ticho. Až keď zaradíte spiatočku, prípadne D či L voličom automatickej prevodovke, začne sa zo zadného reproduktora pod nárazníkom ozývať syntetický zvuk, akási tichá „vesmírna hudba“. Pre vozidlo tohto typu by som však radšej bral klasické pípanie alebo hlasnejší zvuk, pretože cez plechový zadok nič nie je vidieť a okoloidúci zamyslený človek nemusí tichučké tóny ani zaregistrovať. Áno, až tak tiché býva rozbiehanie. V tomto som sa zhodol s viacerými šoférmi, ale tiež partiou z pneuservisu Carling v obci Gáň (pri Galante), kde denne využívajú pri práci svoje dodávky. Auto sme dali na zdvihák a v príjemnom prostredí sme sa spoločne a so záujmom pozreli Transitu nielen na podvozok, ale rovno „pod sukne“. Však, Tomáš...

Podvozok je v tomto prípade pre daný segment klasický. Vpredu nájdete spodné oceľové trojuholníkové ramená s ľahko vymeniteľnými čapmi a vzadu pracuje jednoduchá tuhá náprava s listovým odpružením. Rozloženie dôležitých častí je očakávané, motory s prevodovým ústrojenstvom, plechová nádrž a až potom batérie. Nič tu nijak zvlášť nevytŕčalo ani nebolo extrémne chránené, do očí padnú akurát oranžové káble vysokonapäťového napájania.

Náš Transit bol vybavený pevnou prepážkou, ktorá oddeľuje nákladný priestor od posádky. V kabíne sú tri sedadlá, krajné s vyhrievaním (ak ste ho mali zapnuté počas vypínania motora, pri ďalšom naštartovaní budú znova okamžite vyhrievať). Ako šofér som sa necítil stiesnene, ale troška viac miesta na chodidlá a kolená by sa väčším chlapom mohlo hodiť. Sedadlá sú látkové, celkom príjemné, vodičove nastaviteľné v širokom rozsahu. Zvyšok posádky sedí na lavici, ktorej sedáky sa dajú vyklopiť a pod nimi nájdete miesto na povinnú výbavu, nabíjací kábel a ešte dosť miesta na rôzne iné veci. Všade je čierny tvrdý a ľahko udržiavateľný plast. Čo však po naštarovaní priam udrie do očí, je v strede umiestnený displej s najmodernejším multimediálnym systémom Ford SYNC 3 s hlasovým ovládaním, hudobným prehrávačom, navigáciou, spolupracujúci aj s aplikáciami Apple CarPlay, Android Auto a Applink. Na danú triedu vozidla je displej až nadmieru kvalitný. No vážne, paráda. Inak je ovládanie skoro všetkého tradične manuálne. Automatická prevodovka s režimami P, R, N, D, L (parkovanie, cúvanie, neutrál, jazda vpred, jazda vpred so zvýšeným dobíjacím účinkom) sa ovláda ľahko.

Podľa Fordu bol nový Transit Custom PHEV od základu postavený tak, aby poskytoval bezproblémovú kombináciu legendárnych úžitkových vlastností Transitu, vynikajúceho správania na ceste a ešte nižšej spotreby. Custom Van je teda určený predovšetkým na prepravu nákladu. Verte, že to platí aj pri tejto motorizácii a to bez obáv. O to viac, ak máte aspoň minimum elektrickej energie v baterkách. Rozbiehanie ako aj samotná jazda čisto na akumulátory je možná do rýchlosti 120 km/h, čo je aj výrobcom stanovená konštrukčná rýchlosť. No a ako je už pomerne dobre známe, elektromotory ponúkajú maximum krútiaceho momentu prakticky od nulových otáčok. Takže nezáleží, či ste prázdny alebo naložíte tonu nákladu, ako sa to podarilo aj mne. Keď na to dupnete, kľudne vám môžu predné poháňané kolesá prešmyknúť a vystrelíte vpred. Klasicky „gumové“ a mierne odskakujúce auto naprázdno sa so záťažou stáva bežným pracovným náradím s čitateľným chovaním. Ak chýba „šťava“ v baterkách, pomôže malý benzínový turbomotor, za zvýšených otáčok a narastajúcej spotreby, ale iba ako generátor elektrickej energie. Fyzické prepojenie s kolesami tu nehľadajte. To, že Ford podvozky robiť vie, platí aj v tomto aute. Nie je ani príliš tvrdý ale ani mäkký, je proste tak akurát pre danú triedu. Spätnú väzbu od volantu som ani veľmi nečakal. Človek, ktorý nakladá a vykladá tovar celý deň, skôr ocení, že všetko ide ľahko a hladko. A to tu ide.

Na podlahu nákladového priestoru uložíte tri normované europalety. Navyše vstupný otvor bočných dverí je údajne najširší zo všetkých vozidiel tejto kategórie. V ponuke sú dve výšky strechy a dva rázvory. Ako som už naznačil vyššie, nový plug-In hybrid neubral prakticky nič ani na hodnotách užitočného zaťaženia. Kľudne sem môžete naložiť aj niečo cez tonu. V testovacej dodávke bol na podlahe praktický plast, ktorý je ľahko udržiavateľný, ale o to viac šmykľavý. Na uchytenie nákladu tak dobre poslúžia viaceré pevné oceľové oká umiestnené po obvode.  A aby som nezabudol, zo stropu celý priestor osvetľujú dve lampičky.

Nový Transit Custom Plug-In Hybrid má veľmi nízke emisie, neprišiel o žiadnu z očakávaných vlastností a v kombinovanom režime spotrebuje len asi 2,9 litra benzínu na 100 kilometrov. Tak nejako sa to celé oficiálne prezentuje. V praxi však dosiahnete podobné čísla len vo chvíli, keď budete jazdiť takmer výhradne na elektrinu a teda dobíjať.

Inak rekuperácia pri zaradenom D je pomerne slabá. Ak uberiete plyn, auto spomaľuje ako bežný spaľovák. Ak tam dáte L, rekuperácia je výrazne intenzívnejšia a ručička často ukazuje maximálnu úroveň dobíjania. A našťastie sa vám rozsvietia i brzdovky.

Ak máte naloženú tonu nákladu, spomaľujete plynulo a prirodzene a pritom si vyrábate "životne dôležitú energiu". Pri zaradenom eLku, jazdení s rozumom a mysliac na čo najlepšiu rekuperáciu či už po meste alebo po okreskách vám tak občas nejaký ten kilometer dojazdu na elektrinu vážne pribudne. Navyše po čase sa dá naučiť v tomto režime jazdiť tak, že budete auto ovládať len s pomocou plynu bez nutnosti používať brzdový pedál (nie je to však úplne ľahké a chce to cvik). Brzdy tak budete šetriť a častejšie sa budú meniť asi len predné pneumatiky. Ak je spomaľovanie príliš výrazné, stačí aby ste „pohladkali plyn“ a rekuperácia i spomaľovanie sa výrazne zmiernia, ale baterky stále dobíjate. O stave rekuperácie vás na očakávanom „otáčkomeri“ informuje zelené pole. Čím je ručička viac dole (ukazuje viac zelenej), tým viac to dobíja a tým intenzívnejšie spomaľujete.

Ak sa vám minie elektrina, nič strašné sa neudeje. Stále je tu dosť benzínu a malý trojvalcový motorček s turbom, ktorý vás v štichu nenechá. Ak si aj zvolíte režim jazdy na benzín s aktívnym dobíjaním akumulátorov a budete mať vzadu naložený nákladový priestor, odveziete sa a pritom nebudete povestnou brzdou premávky. Asi ale tušíte, že za daných okolností poletia otáčky dosť vysoko, hluk sa bude zvyšovať a o nízkej spotrebe nemôže byť ani reči. V tej chvíli vyskočí kľudne 12 litrov na 100 kilometrov.
Skúsil som nejaký čas jazdiť bez dobíjania zo zásuvky a nechal všetko na spaľovacom motore 1.0 EcoBoost. Priemerná spotreba? Kým som nenabil batérie z nuly na dojazd 40 km, jazdil som za jedenásť litrov na stovku. Ďalej som Transit netrápil. Nabíjanie je zo začiatku rýchle, ale ku koncu, od nejakých 80 percent, sa výrazne spomaľuje.

Nový Ford Transit Custom Plug-In Hybrid je klasická dodávka určená predovšetkým do mesta. Dokáže veľa odviezť, budete sa v nej dobre cítiť, a ak budete jazdiť na krátke vzdialenosti a nabíjať, napríklad aj počas obednej prestávky (za hodinu stúpol dojazd z 13 na 21 km), odmení sa tichou a relatívne hospodárnou prevádzkou. Hlavne ak rozvážate tovar pod oknami spiacich ľudí buď skoro ráno alebo v noci, budú vám za vašu nenápadnú prácu vďační.

Aby sa Transit s pohonom PHEV oplatil aj vám, počítajte s tým, že od plného nabitia po nasledujúce pripojenie na zásuvku by ste nemali jazdiť viac ako 60 až 80 kilometrov. Inak vás ten benzín v nádrži vyjde draho. No a ak využívate dodávky klasicky, na dlhé trasy a jazdíte 130 po diaľniciach, hľadajte radšej niekde inde.