To, že motory a prevodovky sú riadené počítačom, na to sme si už zvykli. Pomaly si začíname zvykať, že vlastne celé nákladné vozidlo je jeden veľký počítač. A že nemusíme byť ani deťmi, aby sme celý deň boli nútení sledovať obrazovky rôznych monitorov či tabletov. A už aj za volantom áut.
Ponúknuté pozvanie spoločnosti MAN TRUCK&BUS Slovakia na ich Optiview Road Show bolo príležitosťou vyskúšať si jazdu s vozidlom, ktoré má namiesto spätných zrkadiel kamery. Ja viem, viem, vodiči medveďov to poznajú už dávno. Ich značka, s trojcípou hviezdou na maske, bola v tomto lídrom. Mercedesy bez klasických spätných zrkadiel, dnes už môžete bežne stretnúť v premávke a ich vodiči už majú s týmto systémom bohaté skúsenosti. Ostatné značky, aj keď o čosi pomalšie, predsa len, postupne jedna za druhou prichádzajú s touto technologickou novinkou. Daf, Scania a teraz MAN.
Pri rozhodovaní medzi Bratislavou a Novým Mestom nad Váhom, rozhodla menšia vzdialenosť z východu na Považie a pokojnejšia atmosféra, ako v hlavnom meste. Čas na 13:00 je priam ideálny, bez skorého ranného vstávania. Že toľko rokov sľubované diaľničné spojenie východ západ ešte stále nie je v dokončené, mi v tejto chvíli nevadí. Cestou do Nového mesta stíham obed a k tomu, vidieť v priamom prenose zhasnutie medailových nádeji českého hokeja na olympijskom turnaji. 12:30 parkujem v areáli spoločnosti AVE – MOTO, čo by partnera značky MAN.
Na dvore sú pripravené dve vozidlá:
Ťahač MAN TGX 18.510 v zlatej farbe, s návesom SCHMITZ, bohužiaľ prázdnym.
Rozvozový MAN TGL 8.190 so skriňovou nadstavbou. Obe vozidla s automatickou prevodovkou. Naproti mi zo zlatého ťahača vybieha školiteľ Andrej, čerstvý držiteľ certifikácie MAN Profi Driver. Tak čo ideš sa previezť? Môžem aj teraz? Jasné, teória bude potom. Takéto hodenie do vody mi vôbec nevadí, veď aj moje začiatky na kamióne boli o hodení do vody a plávaj. Kartu máš? Mám, jasné, že mám. Že ešte deň predtým, hrozilo, že ju mať nebudem, lebo bola zaseknutá v školiacom tachografe a nie a nie ísť von, radšej nespomínam.
Kým sa načíta karta, rozhliadam sa po kabíne a porovnávam so staršou verziou, ktorú máme vo vozovom parku. Príde mi trošku užšia. Žeby to bol len optický klam a priestor zmenšoval pár tabletov na ľavom a pravom stĺpiku? Neviem, možno. Za to pohľad cez bočné okná je parádny. Nebránia mu obrovské spätné zrkadlá, na ktoré sa mi sťažuje väčšina vodičov. Rýchle vysvetlenie, vľavo 12-palcový displej, vpravo väčší 15-palcov. Systém OptiView ako MAN nazýva päť kamier, nahrádza všetky vonkajšie zrkadlá – spätné, širokouhlé, predné aj obrubníkové. Dve dvojice kamier sú integrované v konzolách nad rámom ľavých aj pravých dverí (jedna je širokouhlá, druhá na snímanie blízkych objektov), piata kamera umiestnená na A-stĺpiku na strane spolujazdca nahrádza predné zrkadlo a slúži na monitorovanie priestoru tesne pred vozidlom. Záber z tejto kamery sa zobrazuje na displeji mediálneho systému.
Systém ponúka tri režimy zobrazenia: štandardný, zobrazenie so zväčšením a širokouhlé zobrazenie. Na bočných displejoch môžu byť zobrazené pomocné linky. 3 čiary, ktoré označujú koniec návesu, 15 m za vozidlom, 50 m za vozidlom. Ovládacím modulom na dverách, môže vodič nastaviť vodiace línie, šírku ale najmä dĺžku súpravy. Dĺžka to je prvé čo má v ľavom displeji zarazí. Náves sa mi javí kratší. Keby som nevedel, že mám za sebou plachtu, ani by som sa nehádal, že tam nemám cisternu alebo sklopku. Zaradenie rýchlostného stupňa a točenie volantom, mi už vysvetľovať netreba. Vyrážame. Rýchly pohľad do ľavého , potom do pravého spätného zrkadla, vlastne displeja. Veď zrkadlá nemám. Levík s nemeckým EČV sa poslušne rozbieha a napodiv, aj celkom potichu.
Čakal som, kedy si zvyknem, že spätné zrkadlá nemám vonku, ale sú vnútri v kabíne a tým pádom musím pozerať trochu inam. Na počudovanie, stačil mi na to jeden pohľad na každú stranu. Ak to porovnám s tým, keď sadnem do autobusu, tam tých pohľadov potrebujem viac, kým si zvyknem. Vždy totiž mám tendenciu pozerať sa doľava, či doprava, pritom spätné zrkadlá mám pred sebou. Tu sú síce o niečo posunuté, ale stále sú v línii toho, čo bolo. Dosahujem rýchlosť nad 60 km/h a vidím, že obraz na tablete sa mení. Aktivovalo sa zobrazenie so zväčšením. V ňom sa dajú rozoznať vzdialenejšie objekty. Celá jazda netrvala dlhšie ako 15 minút. Otáčame sa na kruhovom objazde, kde oceňujem chýbajúce obrovské vonkajšie spätné zrkadlo, ktoré prekáža vo výhľade. V areáli, odbočujem vľavo, lomím súpravu koľko dá. Oproti vychádza von osobné auto. A poznáte to, nemôže počkať. Musí ísť až na koniec návesu a tlačiť sa do tej malej štrbiny medzi návesom a plotom. Tým, že mám minimálnu rýchlosť sa aktivuje širokouhlé zobrazenie a v tejto situácii sa ukazujú veľké výhody kamery. Neviem či takto zalomený, by som videl auto v klasickom spätnom, bez nakláňania sa. Odstavujem a prenechávam miesto iným. „No čo hovoríš?“, pýta sa Andrej. Vieš čo, páči sa mi to, škoda, že to bolo iba tak krátko. Stálo by to, za dlhšie vyskúšanie.
Na poschodí v zasadačke, začína teória, tak sa presúvam tam. Dozvedám sa viac podrobnosti o tomto systéme. Český školiteľ predstavuje systém a následne trpezlivo odpovedá na otázky. Asi najčastejšia otázka, čo ak kamerou zachytím protiidúce vozidlo, alebo ono zachytí mňa. Riešenie Man? Poškodenie kamier v takom prípade, je vraj málo pravdepodobné, keďže konzoly sú sklopné a kamery sú zapustené dovnútra konzol. Ak by predsa len, na dverách sú predvŕtané diery, zakryté plastovou krytkou. Zavoláte šéfovi a ten vám s veľkou radosťou donesie klasické spätné zrkadlo a idete ďalej. Alebo to za neho urobí servis. Aj z toho dôvodu sú konzoly hore. A potom ešte aj z ďalšieho praktického, aby sa nešpinili.
Na konci sadám ešte do malého rozvozového auta, ktoré je určené iba na jazdu vnútri areálu. S tým si teda vyskúšam cúvanie. Je pravda, že predmety okolo vozidla je vidieť viac ako v klasickom spätnom zrkadle, ale ak by sa mi nezobrazovali pomocné čiary, cúval by som asi, ako prvý deň za volantom.
Skôr než odídem, ešte raz sadám do zlatého leva. Nemôžem zostať dĺžny svojej úchylke. Otvoriť všetky skrinky v kabíne, vrátane chladničky. Neviem prečo? Veď ich veľkosť by som spoznal aj tak, až keď by som do nich vložil všetky veci. Ale jednoducho to robím v každom ťahači do ktorého sadnem. A ešte jedna vec ma na tom ťahači upúta. Dvojité ovládanie. Taký zháňam do školiaceho strediska už dlho.
MAN OPTIVIEW ROAD SHOW končí a môj prvý dojem tiež. Nebol to test, na ten som odjazdil s týmto systémom veľmi málo. Deň, noc, svitanie či súmrak, slnko i dážď, cúvanie do úzkych priestorov, nič z toho nebolo skúšané. Pozitívny prvý dojem však na mňa tento systém urobil.
Neskôr, keď som to rozoberal s viacerými ľuďmi, našli sa zástancovia i odporcovia. A uvedomil som si jednu vec. Šesťdesiatnik, mi povedal, že on by si na to nezvykol, to zobrazenie mu vadilo, necítil sa vo svojej koži. Zrkadlo je zrkadlo. Ja, zástupca štyridsiatnikov, som povedal, mne sa to celkom páčilo, zvykol by som si na to. Mladší, tridsiatnik povedal, čo špekulujeme, je to super vec. A keď som tak nad tým premýšľal, to, či tento výdobytok modernej vedy prijmeme alebo nie, asi závisí aj od toho, do akej miery technológie ovplyvňovali doposiaľ naše životy. Možno, že keby som do takého auta posadil môjho teenagera, pri pohľade na displeje tabletov, by sa cítil okamžite ako ryba vo vode. „Jéj, truck simulátor“, povedal by.
Čas ukáže či toto bude budúcnosť. Automatické prevodovky v kamiónoch, boli svojho času tiež odmietané. A dnes? Ak vodič vidí manuál, je schopný nenastúpiť do práce. Bude zaujímavé sledovať, ako sa to bude vyvíjať.
