Kung Fu panda, grizly a koala v jednom. To je dojem, ktorý vo vás zanechá Ford Ranger

Na európskom trhu sa dodáva v troch karosárskych prevedeniach. Základom je dvojdverový Regular Cab, nad ním strojí verzia Super Cab s rovnakým počtom dverí a predĺženou karosériou a nakoniec štvordverový Double Cab, ktorý obetoval časť dĺžky ložnej plochy väčšiemu interiéru. Pokiaľ ide o pohonné jednotky, momentálne ostali už len dve. Ako sme spomínali, ide o dvojliter TDCi. Slabší má 170 koní a 420 Nm, zatiaľ čo vrcholom je prevedenie BiTurbo s maximálnym výkonom 213 koní a najvyšším krútiacim momentom až 500 Nm. Základný motor je dostupný buď so šesťstupňovým manuálom a za príplatok môžete mať aj desaťstupňový automat, pre silnejší agregát je však k dispozícii len automatická prevodovka. My sme dostali príležitosť zviezť sa v rámci redakčného testu Rangerom 2.0 TDCi Ecoblue s výkonom 170 koní, 6-stupňovým manuálom, druhým stupňom výbavy XLT a základnou cenou 35 268 eur s DPH.

Ford ani v 21. storočí neustúpil súčasnej móde a nezmenil Ranger na vymäknutý crossover alebo niečo podobné. Naopak ponechal svojej ikone robustnú konštrukciu, ktorej základy tvorí mohutný a časom postupne zosilnený rám. Vďaka nemu sa tento model nezľakne ani najťažšieho terénu, prekvapivo príjemne, povedal by som, že dokonca až relaxačne, však dokáže jazdiť aj na bežnom asfalte. Presuny po klasickej diaľnici, okresných cestách, ale i mestskými ulicami aj napriek dĺžke 5363 mm a šírke 1867 mm ani zďaleka nepripomínajú jazdu úžitkovým autom. Ranger má naviac skvelý polomer otáčania, takže kľukatými uličkami sa preštrikujete takmer rovnako ladne ako Mr. Been na svojom Mini. Úctyhodné číslo nám ukazuje tabuľka technických parametrov aj pri pohľade na brodivosť. Ford totiž bez ďalších úprav zdolá rieku s hĺbkou až 800 mm vďaka tomu, že bolo nasávanie vzduchu, alternátor i dôležitá elektronika umiestnené v hornej časti motorového priestoru. Musím sa vám priznať, že sme tento údaj netestovali, napriek tomu, že si Ranger s nami užil niekoľko desiatok kilometrov nespevnených ciest v prázdnom, ale aj naloženom stave s nákladom o hmotnosti približne 1000 kg.

Počas testu sa priemerná spotreba Fordu Ranger ustálila na hodnote 7,9 litra nafty na 100 kilometrov a stúpla na 8,5 litra len pri plnom zaťažení na našom skúšobnom testovacom okruhu. Niekto by mohol povedať, že jeho auto jazdí za menej, ale s ohľadom na veľkosť a váhu Rangeru považujem jeho prevádzkovú efektivitu za vynikajúcu. Nakoniec, hovoríme tu o plnohodnotnom off-roade s pohotovostnou hmotnosťou skoro 2,2 tony, pripojiteľným pohonom 4x4, stredovým diferenciálom rozdeľujúcim silu v pomere 50:50, redukciou i uzávierkou diferenciálu. Občas bol nami zaťažený tesne pod maximálne povolenou hranicou 3270 kg a zvládli sme s ním minimálne 50 kilometrov po nespevnených poľných cestách. Ak si zhrnieme všetky tieto detaily, spotreba je podľa môjho skromného názoru v porovnaní so staršími autami tohto typu skoro až fenomenálna.

Skúšam systém automatického návratu do jazdného pruhu (LKA), naschvál mierne tancujem po ceste od stredovej čiary ku krajnici, opakovane kľučkujem a zrazu sa zjaví výzva na displeji so symbolom kávičky a popisom, že si mám dať pauzu. Wau, ťažký offroad je tak prívetivý, až mi naordinoval oddych. Nedbám. Po kilometri jazdy vyhodím smerovku smer čerpacia stanica a bez váhania si idem kúpiť kávu, keďže mi kámoš Ranger urobil chúťky. Ešteže som ho poslúchol, aby sme nemuseli zisťovať funkčnosť prednárazového systému, ktorý funguje pomocou kamery v čelnom skle, zabezpečujúcej rozpoznávanie hroziacej kolízie nielen s inými vozidlami, ale i s chodcami, či cyklistami. Nie žeby sme ho dodatočne cielene nevyskúšali, poviem vám, preberie aj polomŕtveho vodiča svojim svetelným aj akustickým upozornením.

Ťažné zariadenie je už asi samozrejmosťou pre segment týchto vozidiel, tak by vás mohlo zaujímať, že s nebrzdeným vozíkom uvezieme podľa predpísanej normy 750 kg (vrátane prípojného vozidla). Maximálna povolená hmotnosť brzdeného prívesu je ale až 3500 kg, čím ho môžeme zaradiť medzi elitu prepravných osobných vozidiel.

V tejto kategórii vozidiel sme zvyknutí, že interiér býva celkom strohý, takpovediac nemastný, neslaný. No aj v tomto ohľade ma Ranger presvedčil o opaku. Palubovka decentne podsvietená, voliteľné režimy displeja sú vyriešené precízne, neukazuje nám zbytočne kopec informácií naraz, ale viem si ich nastaviť pred jazdou podľa pocitu alebo potreby. Stredový info panel si viete zmeniť do jedného z troch režimov podsvietenia, ja som si vybral modrý. Posúďte sami na foto, či mu nesvedčí viac ako denný biely režim. To, že sa dá spárovať s rôznymi smartfónmi, spojiť s wi-fi hotspotom, disponuje hlasovým ovládaním SYNC3, má USB porty a zásuvky na 12V, si nebudeme detailne rozpisovať. Ale cítim doslova povinnosť vyzdvihnúť komfort ranného cestovania v teplotách pod bodom mrazu.

Vonku bolo 8 stupňov pod nulou, Ford je zaparkovaný voľne na dvore, keďže v garáži relaxuje súkromné auto. Bez akejkoľvek potreby roztápania prídavným vykurovaním som podišiel k autu, naštartoval, zapol vyhrievanie zrkadiel, výhrev čelného okna a sedadla a kým som zamkol dom, otvoril bránu, Ranger už bol rozmrazený a pripravený k jazde. S týmto autom zabudnite na škrabanie ľadu z čelného okna, to má Ford zvládnuté už od 90. rokov. Je neuveriteľné, že väčšina aut v dnešnej dobe nemá výhrev čelného okna aj napriek tomu, že sú vybavené množstvom asistenčných prvkov, ktoré bežný vodič bohužiaľ nevyužije ani raz za celú dobu prevádzky vozidla...