Odstup od vozidla pred sebou a sledovanie premávky je na diaľnici veľmi dôležité, priam až nevyhnutné.
Diaľnica síce urýchľuje presun z miesta A do miesta B, ale dovolím si tvrdiť, že negatívne vplýva na pozornosť a ostražitosť vodičov. Niektoré úseky sú až príliš monotónne a vodiči až príliš presvedčení, že im na nich nič nehrozí. Tak sa nevenujú v plnej miere vedeniu vozidla. Potom sa ľahko stane, že sa ocitnú tesne pred nečakanou prekážkou alebo pred kolónou, kedy už nie sú schopní vozidlo v bezpečnej vzdialenosti zastaviť.
Na diaľnici je zvyčajne dobrý rozhľad. Na rýchlostných cestách to býva horšie. Parametre diaľnic a rýchlostných ciest sú trochu odlišné. Zákruta na rýchlostnej ceste môže byť ostrejšia, takže vodič nemusí mať prehľad o situácii za zákrutou. Treba si na to dávať pozor.
Čo ale robiť, keď sa ku kolóne blížite? Mnohí skúsení vodiči to vedia podvedome, nevyjazdení začiatočníci o tom nemuseli ani počuť. Pre kolónu na diaľnici vo všeobecnosti platí, že vozidlá v nej stoja, resp. sa pohybujú veľmi pomaly. Posledné prichádzajúce vozidlá musia prudko znížiť rýchlosť.
Na Slovensku zatiaľ novela zákona o vytvorení tzv. núdzového pruhu neprešla....Navrhovali ju už pred vyše 5 rokmi.
V podstate je úplne jedno, prečo kolóna vznikla. Už keď sa do nej blížite zapnite výstražnú funkciu smerových svetiel a sledujte situáciu aj za vašim autom, či tak vykonal za vami idúci vodič. Po zastavení, či v pomalom pohybe si nechajte pred sebou dosť miesta. Od začiatku musíte počítať s tým, že sa vpredu niečo deje a budú potrebné aj záchranárske zložky. Preto je najlepšie nechať hneď pri radení voľnú časť cesty. V našej legislatíve nie je momentálne táto problematika konkrétne upravená. V zahraničí je pritom striktne dané pravidlo, že vozidlá na dvojpruhovej ceste stojace vľavo sa uhýbajú čo najviac vľavo a vozidlá vpravo sa vyhýbajú vpravo. Aby bol núdzový pruh funkčný, musí medzi autami ostať voľný priestor aspoň 3 metre. Stred ostáva vždy voľný, aj po prejdení vozidiel s právom prednostnej jazdy.
Núdzový pruh vytvorený v strede bezprostredne pri vzniku kolóny má ešte jednu veľmi veľkú výhodu. Tú si veľa vodičov neuvedomuje. Súvisí to práve s vysokou rýchlosťou a s nedostatočným prehľadom, či s nevenovaním sa vedeniu vozidla. Tento núdzový pruh môžete využiť pri krízových situáciách, ak jednoducho nestíhate zastaviť. Samozrejme, nebudete v ňom ďalej pokračovať, ale zaradíte sa do kolóny. Je to lepšie riešenie, ako nedobrzdiť a spôsobiť sebe, alebo inému škodu.
Bezprostredné vytvorenie núdzového pruhu medzi 2 jazdnými pruhmi má svoje výhody. Poskytuje priestor aj pre dobrzdenie rýchlym, či nepozorným vodičom v oboch jazdných pruhoch.
Zahraničie
Nevýhody
Najväčším problémom, ktorý riešia v Nemecku, Rakúsku či Česku, je nevedomosť zahraničných vodičov o tomto spôsobe radenia vozidiel v kolóne. To sa dá všetko odstrániť médiami a osvetou. Osobne skôr vidím väčší problém pri napájaní sa na diaľnicu. Vtedy pri „nemeckom“ spôsobe musia záchranárske zložky prekľučkovať na viacprúdovej ceste takmer všetky pruhy. A to sa mi zdá nelogické v boji s časom.
Ďaleko rozumnejší mi v tomto prípade „český spôsob“, kde v pravom pruhu je iba jeden rad vozidiel. Auto v pravom pruhu pred pripájačom na diaľnicu jednoducho zastaví a tým umožní prejazd vozidlám záchranárov.
Slovensko
Vyššie bolo spomenuté, že u nás táto problematika nie je nikde striktne upravená. Vodiči sa často natlačia na seba či vedľa seba a voľný nechávajú odstavný pruh. Ak sú všetky autá pred vami natlačené v jazdných pruhoch, vodič vozidla rýchlej pomoci pravdepodobne použije odstavný pruh, aby sa dostal na miesto udalosti čím skôr. Má to zo zákona dovolené. V takom prípade stojte tak, ako stojí väčšina a sledujte situáciu za vozidlom. Keby ste to zatiahli do odstavného pruhu, automaticky by ste pomoc zablokovali.
Odstavný pruh má slúžiť na odstavenie vozidla v prípade poruchy, a to sa v kolóne bežne stáva, že niekomu napr. vyvrie voda. Vtedy sa zvyčajne vodič značí odtlačiť pokazené vozidlo na krajnicu. A tým môže tiež zabrániť príjazdu vozidiel s právom prednostnej jazdy. Ďalšou vecou je to, že spolujazdci v autách v pravom pruhu nesledujú situáciu za sebou na krajnici. Často v nevhodnú chvíľu otvárajú dvere, vystupujú z áut a podobne.
Núdzový pruh musí ostať voľný aj po prejazde vozidiel záchranárov a policajtov.
Zhrnutie
- naštudujte si pravidlá radenia v konkrétnej krajine, alebo sa postupne raďte tak, ako vozidlá pred vami;
- už pri dobiehaní kolóny vždy zapínajte výstražne smerovky;
- sledujte aj vozidlo idúce za vami, či tiež kolónu registruje, niekedy mu chýba iba pár metrov k zastaveniu, ktoré mu vy viete poskytnúť;
- nechajte si pred sebou dostatočný odstup;
- neznemožňujte prejazd záchranárom;
- nepredbiehajte sa a nemyšičkujte, veľmi si tým nepomôžete, v žiadnom prípade sa svojvoľne na diaľnici neotáčajte.
Záver
Problematika kolón a ich riadenia je skutočne náročná. Existuje niekoľko analýz, ktoré potvrdzujú, resp. vyvracajú výhody jednotlivých spôsobov radenia áut na diaľniciach. Čo si o tom myslíte vy? Ja sa najviac prikláňam k českému modelu.
Z môjho pohľadu súčasný systém na Slovensku funguje tak viac menej na polovicu. Na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou je nepoužiteľný. Navyše cez stojace vozidlá potrebujú prejsť aj rôzne asistenčné služby, od ktorých priamo závisí obnovenie premávky.
Ako sa poniektorí ľudia správajú v núdzovom pruhu si môžete pozrieť v poslednom videu. Zastavuje sa pri tom rozum.
