Aby ste boli v obraze, som majiteľom staršieho naftového vozidla, ktoré mi vcelku verne slúži už roky. V zásade môžem povedať, že dieselový dvojliter z produkcie Volkswagenu, ktorý si Mitsubishi pred rokmi „požičalo“, funguje spoľahlivo. Možno aj preto, že ten náš ešte nemal časticový filter DPF. Aby som to ale zbytočne nerozmazával...
Minulý rok som pri emisnej kontrole prešiel len s odretými ušami. Poriadne prehnanie motora a snaha „vyhnať pavúkov z výfuku“, za urputnej asistencie obmedzovača otáčok, ale pomohlo. Áno, išlo o nervy a uši drásajúci úkon. A nikto z nás, kto má motory len trochu rád, podobné trápenie nemusí zažiť preto, lebo autodiely sú veľmi drahé. Pán sa ale na nič nepýtal a vykonal nevyhnutné. Samotná cesta na STK, pri ktorej som na vymetenie sadzí myslel, evidentne nestačila.
Diesel a karbonizácia idú ruku v ruke
Zhodli sme sa s obsluhou STK na tom, že toho bordelu bude v motore za trinásť rokov prevádzky už asi trocha viac, a tak som sa rozhodol pre hlbší servisný zásah. Rozobral som a kompletne vyčistil nasávanie i ventil EGR. Môžem vám povedať, že toho karbónu tam bolo vážne dosť.
Odvtedy sa z výfuku takmer ani nezadymí a aj motor ťahá o niečo lepšie. Následne som ešte absolvoval dekarbonizáciu vodíkom. Účinok však neviem reálne posúdiť. Nič zásadného som nezaznamenal. Človek, ktorý to robí už roky, tvrdil, že mnohým autám to pomohlo zvládnuť opakovanú emisnú kontrolu bez ďalších servisných zásahov. Takže nespochybňujem ani nevelebím. Verím, že ak nepomohlo, tak ani neublížilo.
Čo sa týka tankovania, palivo dopĺňam na slovenských pumpách známych značiek. Väčšinou to s vyššou kvalitou. Priznávam, za roky jazdenia s benzínovými, naftovými i LPG poháňanými motormi som vyskúšal viaceré aditíva. Účinky niektorých som ani nezaregistroval. Iné vo mne zanechali aspoň povestný placebo efekt. Ale dva produkty u mňa zafungovali určite. Každý trochu však iným spôsobom. Účinok prvého som zaznamenal ušami. A druhý... veď čítajte.
Čistič s názvom Techron D som prvýkrát použil asi pred tromi rokmi. Chod motora sa po ňom upokojil už po naštartovaní a jemné hrkotanie a cinkanie počas mrazivej zimy prestalo po vyjazdení asi polovice nádrže úplne. Najnovšie som použil čistič vstrekovania od značky Mannol.
Nedávno sme sa chystali na dlhšiu cestu do Chorvátska a späť, tak som to zobral ako jedinečnú príležitosť na dokončenie „očistnej kúry“ motora. Zbalil som na cestu jednu plechovku aditíva na čistenie vstrekovacej sústavy s tým, že ju pri vhodnej príležitosti použijem. Skrátim to.
Cestou do Vodice ležiacej zhruba uprostred chorvátskeho pobrežia, som mal priemernú spotrebu 6,9 litra nafty na 100 kilometrov. Cestou domov som dal do nádrže spomínané aditívum a dotankoval som plnú. Stačilo to na cestu až do Bratislavy, kde som dotankoval a vypočítal priemer 6,5 litra.
Dosť ma to prekvapilo, pretože som niečo podobné vôbec nečakal. Spotrebu som počas jazdy ani nesledoval. Nebola to moja prvá cesta do Chorvátska a väčšinou mávam spotrebu tam aj späť rovnakú, respektíve pri presune domov dokonca o málinko vyššiu. Len podotýkam, že tam aj späť sme išli v rovnakej zostave. A aj náklad bol plus mínus identický.
Navyše šoféroval som len ja sám. Vždy na hranici povolených limitov. Doma som samozrejme premýšľal, čo všetko mohlo mať na zníženú spotrebu vplyv a vyšlo mi, že s prihliadnutím ku všetkým aspektom boli podmienky pri jazde tam aj späť (a tým aj podmienky ovplyvňujúce spotrebu) porovnateľné.
Reálne zmeny boli iba nasledovné. V nádrži cestou domov bola už len chorvátska nafta. Jej značná časť ale bola v nádrži aj smerom k moru. Zo Slovenska som totiž nevyrážal s plnou nádržou, musel som tankovať. Jazda späť však v každom prípade prebiehala už iba s naftou obohatenou o aditívum.
Súhlasím s názorom, že nič sa nemá preháňať. Aj dodatočne pridávané aditíva totiž môžu mať v ojedinelých prípadoch, pri častom a hlavne nesprávnom dávkovaní a používaní svoje negatíva. Tie však bežný človek odhaliť nedokáže. Laboratórne testy aditív, ale predovšetkým ich reálne účinky v praxi, nám smrteľníkom zostávajú často nedostupné. Neostáva nám preto nič iné, než veriť etiketám. A samozrejme vlastným skúsenostiam a poctivému meraniu rozdielov. A práve preto vznikol aj tento článok. Chcel som sa s vami podeliť o čerstvú, reálnu skúsenosť s evidentne funkčnou prísadou.
ilustračné foto
Záverom by som rád dodal, že nejde o reklamu. Prípravky si kupujem sám a nikto mi na ne ani neprispel. Spomenuté produkty som použil vo svojom súkromnom vozidle. Dolieval som si ich sám, bez pomoci.
foto: Shutterstock, archív autora
