Ak sa pozriete na koncepty osobných áut z 80. rokov, väčšinou vyvolajú pobavený úsmev. Nedajú sa totiž brať veľmi vážne a len málokto by asi povedal, že ich súčasné vozidlá neprekonali po všetkých stránkach. Pozrite sa na dnešné výkony, spotrebu, praktickosť, jazdné vlastnosti, komfort, technológie či rozsah výbavy... Moderné stroje sú na míle ďalej od všetkých predstáv vtedajších dizajnérov. A to je v poriadku. Vyzerá to totiž, že sme sa vážne niekam posunuli. Otázkou však je, či sa dá povedať to isté aj o nákladných automobiloch.
Ozveny minulosti
Pokiaľ ide o ich spotrebu, výkony a čistotu výfukových plynov, zrejme sme slušný skok vpred urobili. Ak by sme sa ale pozreli zblízka na dizajn, aerodynamiku či prepracovanosť konštrukcie, máme dojem, že sme narazili na takmer 35 rokov starý koncept, ktorý súčasným vozidlám v triede do 7,5 tony nastavuje veľmi nepríjemné zrkadlo.
Ide o vývojový model spoločnosti Nissan Diesel (ND), ktorú dnes možno poznáte pod názvom UD Trucks, a ak vám to stále nič nehovorí, v tejto chvíli vám musí stačiť informácia, že ide o japonského výrobcu z mesta Ageo v prefektúre Saitama, ktorý od roku 2007 patrí pod krídla koncernu Volvo Group. Ale vráťme sa späť k téme.
V polovici 80. rokov dostalo štylistické oddelenie ND za úlohu navrhnúť a vyrobiť prototyp nákladného auta strednej veľkosti, ktorý by po stránke inovácií posunul túto triedu do nového tisícročia. Dostal označenie ATP-III, čo bola skratka z anglického názvu Advanced Truck Project, teda v preklade projekt pokročilého nákladného vozidla. Rímska trojka na konci bola pre zmenu odkazom na fakt, že tejto novinke predchádzali dve podobné štúdie z roku 1983 a 1985.
Nový japonský truck sa podarilo dokončiť v roku 1987, a aj keď sa to teraz možno nezdá, na dlhú dobu predbehol všetko, čo dnes poznáme a v mnohých ohľadoch ostal dokonca neprekonaný. V čom konkrétne? Pozrite sa v prvom rade na jeho hladké aerodynamické tvary s kabínou plynulo nadväzujúcou na nákladový priestor a nízko posadený predný nárazník, ktorý jednak obmedzuje prúdenie vzduchu pod autom a zároveň zvyšuje šancu posádok osobných automobilov na prežitie v prípade nárazu. Netušíme, ako to vnímate vy, ale my sme presvedčení, že takto vyzerajúci stroj by vedľa súčasných podobne veľkých áut vyzeral ako návšteva z budúcnosti, aj keď je to v skutočnosti naopak, pretože je to vlastne veterán.
Ďalšie plusové body berie ATP-III za aerodynamicky optimalizované kryty kolies, nenápadne zakomponované nasávanie vzduchu nad hornou hranou čelného okna a v neposlednom rade tiež za rozsiahle presklenie kabíny, o ktorom nepochybujeme, že je tu kvôli perfektnému výhľadu pre vodiča do všetkých smerov. Tým však zaujímavosti tohto auta len začínajú.
Aká bola zvažovaná alebo možno aj použitá pohonná jednotka, respektíve jej technické parametre, to popravde netušíme. Hádame ale, že mohlo ísť o novú generáciu nízko-emisných naftových motorov, ktoré Nissan Diesel ku koncu osemdesiatych rokov začal vyvíjať v spolupráci so spoločnosťou Iveco.
S obratnosťou kraba
Pozoruhodným konštrukčným prvkom, ktorý ATP-III predurčoval k jazde v hustej mestskej premávke a úzkych uličkách s obmedzenými možnosťami manévrovania, bol systém riadenia oboch náprav 4-Wheel Steering. Pri bežnej jazde vyššími rýchlosťami sa tomuto kompaktnému kamiónu natáčali len predné kolesá, v meste a pri pomalej jazde mal však vodič možnosť voľby hneď z dvoch dostupných režimov 4WS. Prvý z nich natáčal kolesá zadnej nápravy do protismeru, čím sa významne zmenšoval polomer otáčania. Druhý mód pre zmenu natočil zadné kolesá súbežne s tými prednými, takže sa auto mohlo pohybovať po diagonále, čomu sa dnes bežne hovorí krabia chôdza.
Aby sa obsluha ATP-III cítila v uličkách skutočne ako doma, kabína dostala posuvné dvere zavesené na pantografoch a kvôli zjednodušenému nastupovaniu a vystupovaniu sa dal celý stĺpik riadenia odklopiť dopredu. Keď už sme pri ňom, za zmienku určite stojí skutočnosť, že jeho súčasťou bol tiež kompletne digitálny prístrojový panel a multifunkčný volant s pevným stredom, na ktorom boli okrem iného aj tlačidlá voľby spomínaných režimov riadenia. Z fotografií interiéru je zrejmé, že sa počítalo tiež s diaľkovým komunikačným systémom, ktorý by vodiča spojil s centrálou a umožnil mu dohovoriť sa s operátorom alebo možno tiež zákazníkom na telefóne prostredníctvom mikrofónu upevneného na sedadle za ľavým ramenom šoféra.
Asi najzvláštnejší detail tohto auta bol však ukrytý v nákladovom priestore a konštruktéri s ním prišli v snahe urýchliť nakladanie i vykladanie tovaru zákazníkom. Namiesto klasickej podlahy dostal koncept diaľkovo ovládané pohyblivé segmenty štvorcového tvaru, ktoré svojim pohybom pripomínali dnešné posuvné hlavolamy. Na rozdiel od detských hračiek sa neposúvali ľubovoľne, ale krútili sa v slučke dookola tak, aby sa správny balíček dostal k dverám automaticky z ktoréhokoľvek miesta nadstavby ešte skôr, než auto zastavilo. Celý systém mal byť ovládaný prostredníctvom čiarových kódov na balíkoch a mal významne urýchliť zastávky u zákazníkov. Pohon pohyblivých segmentov podlahy zabezpečoval hydromotor odoberajúci výkon z prevodovky a spoločne s ním boli v sústave elektromagnetické ventily a hydraulické piesty.
„Na rozdiel od ťahačov s návesmi, ktoré jazdia prevažnú časť ciest po diaľniciach, prichádza tento typ auta do priameho kontaktu so spotrebiteľom, takže sme mali pocit, že tomu musíme prispôsobiť aj jeho tvary,“ povedal svojho času o moderných, jednoduchých líniách štúdie ATP-III šéf výskumného a vývojového oddelenia Nissan Diesel Jošito Watanabe.
To však neznamenalo, že by návrhári pozerali len na estetickú stránku veci. „Úžitkové vozidlo je predovšetkým priemyslovým produktom s presne určenou funkciou a našou úlohou bolo neprebiť tento aspekt prehnaným štýlom,“ pripomenul šéf dizajnového centra Tatsuo Maeda a svojimi slovami to potvrdil aj jeho kolega Jusuke Kitajima, ktorý bol zodpovedný za návrh exteriéru: „Nechceli sme použiť štylistické prvky, ktoré by boli príliš výrazné alebo dokonca zbytočné, ako je tomu často v prípade osobných automobilov. To by nevyhnutne viedlo k rozporom. Na rozdiel od osobného auta je nákladné vozidlo investíciou a pre firmu nástrojom i zdrojom zisku. Preto sme sa hneď na začiatku dohodli, že dizajn tohto auta bude predovšetkým industriálny a high-tech,“ dodal Kitajima.
A to sa skutočne podarilo. Spomínaný automatický systém vykládky s pomocou pohyblivých panelov podlahy vznikol v spolupráci so zákazníkmi, ktorí týmto chceli skrátiť prestoje áut často stojacich v mestskej zástavbe a nezriedka blokujúcich premávku. Nissan Diesel predstavil tento koncept na tokijskom autosalóne v roku 1987 a aj vďaka nemu to vyzeralo, že mestskú prepravu čaká veľmi zaujímavá budúcnosť. Mal to byť automobil, ktorý perfektne zapadne do aglomerácie a svojej obsluhe ponúkne dokonalú podporu. Namiesto toho tu však máme dnešné relatívne obyčajné krabice a k tomu prísľub budúcich digitálnych technológií s autonómnym neosobným ovládaním. Inak povedané, doterajší koncept nákladných áut popisovaný ako „užívateľsky príjemný“ sa má čoskoro zmeniť na „bezobslužný“, ktorý s človekom už vôbec nepočíta.
zdroj: CDArchives
