Toyota si už dávnejšie všimla ambície niektorých veľkých (nielen európských) miest vytvoriť minimálne v rámci širších centier takzvané bezemisné zóny. Firma preto zareagovala na daný trend a rozhodla sa investovať do vývoja veľkých palivových článkov. Na danom projekte nepracuje osamotene. Japonci si pomohli nákupom akcií portugalskej značky CaetanoBus. Prvé Toyoty Sora (názov je akronym zo slov sky, ocean, river, air) sú už nejakú dobu v aktívnej službe a podobným spôsobom sa uvedená technika objavila aj v prototypoch mestskej hromadnej dopravy spoločnosti CaetanoBus nazvaných H2.City Gold.
Nová generácia autobusov využíva technológiu použitú v Toyote Mirai, v tomto prípade však konštruktéri vyrobili výrazne výkonnejšie palivové články a pochopiteľne i objemnejšie zásobníky. Na palube dvojnápravových strojov nájdete celkovo päť nádrží s kapacitou 37,5 kg čistého vodíku stlačeného na 350 barov. Podľa výrobcu to stačí na dojazd až 400 kilometrov a zaujímavosťou je, že v prípade núdzového stavu môžu tieto autobusy slúžiť ako záložné generátory elektrickej energie s celkovou kapacitou až 235 kWh.
Z výfuku len čistá voda
Pozoruhodné na tejto technike je i to, že síce jazdíte na elektrickú energiu, ale na rozdiel od klasických elektromobilov nemusíte s vozidlom poháňaným palivovým článkom tráviť hodiny a hodiny pripojený na nabíjačke. Naplnenie spomínaných nádrží trvá len deväť minút, takže autobus môže bez zbytočných a zdĺhavých prestojov okamžite do premávky. Naviac odpadovým produktom palivového článku, v ktorom sa cez polopriepustné membrány zlučuje vodík s kyslíkom a tým vyrába elektrickú energiu, je obyčajná voda.
Kapacita piatich vodíkových nádrží stačí na dojazd 400 km.
Predovšetkým porovnanie časov tankovania energie nakláňa misku váh pomerne významne na stranu palivových článkov, ale je nutné povedať, že ani s vodíkom to nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Jeho výroba je energeticky náročná a nemenej komplikované je aj jeho skladovanie. Toyotu však tieto problémy evidentne neodradili a verí im viac, než tradičnému elektrickému pohonu. V rámci svojej stratégie chce totiž rozšíriť vodíkový pohon aj do segmentu ťažkej nákladnej dopravy a nechce vynechať ani triedu ľahkých dodávok. Ako nakoniec dopadne celý výskum, vývoj a ďalšie značné investície do tejto technológie, a ktorý typ pohonu získa prevahu, môžeme zatiaľ iba tipovať. Je však skvelé, že firmy i súkromníci zrejme budú mať na výber z viacero možností.
