Asi vám nemusím zvlášť pripomínať, že súčasný Sprinter s interným typovým označením BR 907/910 k najnovším výkrikom módy v triede úžitkových dodávok už nejakú dobu nepatrí. Predáva sa štyri roky a vlani dokonca prešiel medzigeneračnou modernizáciou, ktorá ho obrala nielen o staré štvorvalce série OM 651, ale kvôli emisiám so sebou – žiaľ – vzala i vznetový vidlicový šesťvalec OM 642.
Prečo o tom píšem? Ak sa trochu orientujete v nomenklatúre jednotlivých modelov, potom vám možno udrel do očí fakt, že som skočil za volant testovacieho modelu 314 CDI, ktorý patrí ešte k autám pred faceliftom.
Túto motorizáciu dnes nahradil modernejší dvojlitrový štvorvalec s výkonom posunutým zo 143 na 150 koní a maximálnym krútiacim momentom zvýšeným o 50 newtonmetrov (na 380 Nm), ktorý sa momentálne predáva ako Sprinter 315 CDI. Novinka sa navyše dodáva s príplatkovým 9-stupňovým automatom, zatiaľ čo „tristo-štrnástka“ využíva starú sedemstupňovú automatickú prevodovku.
Mercedes nás aj preto prosil, aby sme sa viac sústredili na nový konštrukčný prvok, teda spomínané dvere, ktoré si k starému motoru už neobjednáte a v zásade proti tomu nič nemám. Ide o notoricky známu techniku a nič nového vám k nej asi nepoviem. Pár viet si ale predsa len neodpustím, pretože som doteraz Sprinterom bez spojkového pedálu nejazdil.
A bez zbytočnej slovnej vaty okolo môžem povedať, že sa mi táto kombinácia celkom páčila. Motor je relatívne dobre odhlučnený, prevodovka radí prakticky bez šklbania, jemne, pomerne rýchlo, je však lepšie nechať ju pracovať v automatickom režime, pretože na povely páčkami pod volantom reaguje trochu neochotne a v niektorých momentoch vyslovene letargicky. O preradení totiž rozhoduje nielen moment povelu prstami, ale tiež poloha plynu, respektíve zaťaženie motora, takže napríklad vyšší kvalt tam pri ostrejšej akcelerácii hodí až pri citeľnom povolení pravého pedálu.
Najazdil som s autom zhruba 800 kilometrov, pričom priemerná spotreba sa ustálila na hodnote 8,6 litra nafty na 100 km, berte však tento údaj s rezervou. Väčšinu času som sa pohyboval po okreskách a diaľniciach, takže v typickom mestskom prostredí to bude pri poskakovaní od zákazníka k zákazníkovi (navyše v kombinácii s automatom) kľudne o 30 až 50 percent viac, kvôli novému motoru a prevodovke však nedáva zmysel rýpať sa v tom akokoľvek hlbšie.
Úprava s otáznikmi
Skutočne dôležitou novinkou na tomto aute boli automaticky ovládané dvojkrídlové presklené dvere na pravej strane, ktoré nahradzujú klasický veľký posuvný kus plechu. A stručne povedané, má to niečo do seba.
Pretože ide o továrenskú prestavbu, môžete ich ovládať na diaľku kľúčom, ich otváranie je rýchle a výhodou je tiež skutočnosť, že v porovnaní so sériovými posuvnými dverami nepotrebujete na šírku zásadne viac miesta. Nemám to zmerané na centimetre, ale ich profil takmer neprekračuje rovinu ohraničenú pravým vonkajším spätným zrkadlom.
Nástupný schodík mohol byť ešte o kúsok nižšie, je však fajn, že má protišmykovú úpravu podobne ako zadný schod alebo miesto, ktoré vám dovolí postaviť sa na predný nárazník. Rovnakú pochvalu si zaslúžia i madlá na pravej strane bočného i zadného vstupu do nákladového priestoru, ak ale trochu citlivejšie vnímate chlad, mohlo by vám vadiť, že nie sú aspoň pogumované, aby vám v zime zbytočne nemrzli prsty.
Zaujímavo je tiež vyriešený samotný nákladový priestor, ktorý môžete vylepšiť šiestimi sklopnými regálmi. Ich zvary možno nie sú také precízne, ako by človek čakal v aute značky Mercedes, ale ich konštrukcia pôsobí robustne, sú vyrobené z ľahkého hliníka a s manipuláciou vám pomáhajú účinné tlmiče.
Regály majú nosnosť 80 kg a pri zadnom vstupe sú vybavené nielen výraznými nálepkami v kontrastných čierno-žltých farbách, ale kvôli bezpečnosti, respektíve eliminácii poranenia majú na rohoch penové chrániče.
Ak práve ohŕňate nosom a myslíte si, že po každej jazde vám balíčky zákonite musia popadať z regálov na podlahu, hádať sa s vami nebudem a nie som tu ani od toho, aby som hodnotil jazdný štýl vodičov dodávok. Ak režete zákruty a auto držíte permanentne pod krkom, áno, stať sa to môže. Ložnú plocha regálov však netvorí prostá rovina, ale sú to svojim spôsobom žľaby s hranou, takže nejaké to bočné preťaženie balíčky bez problémov vydržia.
Dobre vyriešené je tiež osvetlenie nákladového priestoru. Pod stropom sa objavili dve diódové svetlá, akurát je mi záhadou, komu napadlo nechať po nákladovom priestore rozvešané elektrické vedenie fixované len pár úchytkami. To je presne ten typ nápadu, ktorý evidentne nepočíta s tým, že by ste tie káble mohli náhodou zachytiť nejakým nákladom a v lepšom prípade ich len vytrhnúť zo steny.
Čo tu tá viditeľne dodatočne montovaná kabeláž robí? Autori prestavby sa rozhodli proces otvárania dverí automatizovať pomocou senzorov namontovaných na prechode medzi kabínou a nákladovým priestorom a na výstupe z krídlových sklenených dverí.
V ideálnom prípade začína výdaj zásielky zastavením a zhasnutím motora. Ak máte dvomi tlačidlami na palubnej doske aktivovaný plne automatický režim, v tej chvíli sa odomknú plechové lamelové dvere za vašim pravým plecom. Otvorte ich, prejdite nimi dozadu a snímače vám samočinne otvoria i 90 centimetrov široký bočný výstup z auta. Prekročte s balíčkom aj ten a elektronika za vami nielen zatvorí, ale i zamkne a o vozidlo sa už nemusíte ďalej starať. Čo je celkom príjemné, ak máte v tej chvíli v rukách ťažkú krabicu či iný náklad.
Háčik je akurát v spomínaných plechových dverách. Tie v testovacom aute sa z nejakého dôvodu rozhodli, že sa po zastavení a vypnutí motora odomykať nebudú. Také veci sa samozrejme stávajú a nie sú dôvodom recipročne daný nápad zavrhovať. Tento nám pripadá byť dobrý, proces vydávania zásielok skutočne uľahčia a urýchlia. Mercedes to dokonca počítal a vyšlo mu približne 7 sekúnd na každú zastávku. Namiesto kovových lamiel by to ale chcelo trochu iné riešenie alebo aspoň iný materiál. Problém je totiž v tom, že dvere pri jazde po nerovnostiach vydávajú celkom nepríjemný rachot a dokážete si asi predstaviť, aký metalový koncert budete počúvať na typickom rozbitom mestskom povrchu.
Keď už hovoríme o nevýhodách, nemôžeme nespomenúť ani kabínu samotného Sprintera. Prestavba vás totiž pripraví o štandardné sedadlá pre spolujazdcov, a pokiaľ to pre vás nie je vyslovene nutnosť, nechajte to tak. Za príplatok 471 eur si síce môžete objednať núdzovú skladaciu sedačku s bezpečnostným pásom, ale to slovo núdzová je nutné zdôrazniť. V rámci dôkladného testovania som na ňu totiž skúšobne posadil spolucestujúceho a napriek tomu, že išlo o mladého športujúceho človeka, po hodine a pol už nevedel, ako sa má stočiť, aby ho nebolel chrbát.
Podčiarknuté, sčítané...
Sprinter upravený špeciálne pre kuriérov považujem za výborný nápad. Keď si spomeniem, ako strhane vyzerajú títo vodiči zakaždým, keď mi prinesú zásielku, zaslúžia si prvé i posledné, respektíve akékoľvek technické riešenie, ktoré im uľahčí prácu i čas. Aj touto optikou som ochotný akceptovať nie práve najnižšiu cenu 5932 eur (bez DPH) za „dvere pre rýchle doručovanie“.
Aby sa však ich automatizácia, rýchlosť a celková efektivita skutočne vyplatili, potrebujete k nim tiež predel do kabíny s posuvnými lamelovými dverami, za ktoré si ale Mercedes účtuje ďalších 1886 eur (bez DPH). A v ich prípade si nie som celkom istý, či sa to vyplatí. Aj keby fungovali na lusknutie prsta, stále to chce zmeniť materiál, z ktorého sú vyrobené, alebo by k nemu konštruktéri mali aspoň pridať účinné tlmenie.
