Hovorí sa, že na veľké činy by sme nemali zabúdať. A hoci sa to pravdepodobne týka skôr ľudskej činnosti, aj automobilový priemysel má svojich „hrdinov“, ktorí si rozhodne zaslúžia aspoň pripomenutie. Dvojnásobne to platí o autách, ktoré sú nenápadné, nevzbudzujú emócie a po svojom odchode z ciest sa často vytratia aj akékoľvek spomienky na ne. Jedným z takých je aj úžitkový Ford Transit III.
Transit III prekvapil úhľadnou karosériou s výbornou aerodynamikou. Veľká predná kapota bola navrhnutá tak, aby užívateľom čo najviac zlepšovala prístup k motoru.
Protivietor rozhoduje
Začiatkom roku 1986 ukázal Ford svetu úplne nový Transit tretej generácie a v segmente ľahkých úžitkových áut spôsobil doslova revolúciu. Už od predstavenia prvej generácie modelu Transit totiž auto skôr priebežne modernizoval a nemenil jeho základné tvary. V prvej polovici 80. rokov však Ford pochopil, že Transit potrebuje zmenu. V konštrukčnom oddelení automobilky sa do toho preto poriadne opreli a pripravili auto, ktoré vyslalo konkurencii jasný odkaz.
Najpopulárnejším motorom v Transite bol naftový štvorvalec 2.5 Di. Mal 50 kW (68 k) a 143 Nm. Ford zapracoval aj na veľkom vstupnom otvore bočných odsuvných dverí.
Najvýraznejšou zmenou bol práve pokrokový dizajn s integrovanou maskou a smerovými svetlami. Na šikmé čelo nadväzovalo takmer rovnako sklonené čelné okno, ktoré už bolo do karosérie lepené. K tomu sa pridal aj integrovaný spojler na veľkom plastovom nárazníku a výsledkom bol súčiniteľ aerodynamického odporu s hodnotou 0,35 (v roku 1986 to predstavovalo v segmente úžitkových áut mimoriadne dobrú hodnotu). To sa odrazilo aj v priemernej spotrebe všetkých verzií na úrovni 13 l/100 km. Zaujímavosťou bol aj dôraz na dobrý prístup k motoru, takže horná hrana otvorenej kapoty bola až 1,7 m nad zemou. Bez zaujímavosti nie je ani fakt, že tretia generácia Transita bola prvou dodávkou s karosériou navrhovanou počítačmi.
Valník s predĺženou päťmiestnou kabínou bol horúcou novinkou roka 1987.
Konštruktéri Transita tretej generácie sa pohrali aj s návrhom podvozka. Dodávka sa spoliehala na predné zavesenie MacPherson a zadnú tuhú nápravu, čo jej v kombinácii s dvomi benzínovými (1.6 8V a 2.0 8V) a jedným naftovým motorom (2.5 Di) zabezpečovalo dynamickú a bezpečnú jazdu aj s nákladom na palube. V roku 1986 bol Transit III skutočne pokrokovo navrhnutým autom, čo sa neskôr odrazilo aj v jeho výborných celoeurópskych predajoch. V porovnaní s predchádzajúcou generáciou predstavoval očarujúci skok, na aký neboli zákazníci v segmente úžitkových dodávkových áut dovtedy zvyknutí. A hoci dnes už mnoho z nich nejazdí, či skončilo v šrote, Transit III je auto, ktoré si rozhodne zaslúži, aby sa naň ani po 37 rokoch od jeho svetovej premiéry nezabudlo.
