Výrobcovia ťažkých úžitkových vozidiel čelia neľahkej úlohe vyrábať veľmi kvalitné produkty za rozumné ceny a generovať pritom zisk potrebný na ďalší vývoj zabezpečujúci ich konkurencieschopnosť. Realitou dnešných dní je, že aby sa tak dialo, je často potrebná ešte nejaká pridružená výroba zaisťujúca prílev peňazí potrebných na financovanie všetkého potrebného. A ak sa bavíme o ťažkých terénnych autách, je situácia ešte zložitejšia. Tento veľmi špecifický segment je síce stále veľmi zaujímavý a zákazníkmi žiadaný, no predajné počty tu nie sú veľmi vysoké, čo automobilkám pri generovaní zisku rozhodne nepomáha. Je tu však riešenie – spolupráca a spájanie síl pri vývoji a výrobe. Pred viac ako štvrťstoročím to skúsili aj česká Tatra a ruský ZIL.
Viac hláv, viac rozumu?
Za zrodom auta s obchodným označením Tatra-ZIL 815 treba opäť hľadať peniaze. Obidve automobilky sa zameriavali na výrobu ťažkých terénnych vozidiel a obidve cielili na približne rovnakého zákazníka. A ako to už chodí, obidve mali záujem predávať v čo najväčších množstvách. A práve „bezodný“ ruský trh na to bol ideálny. Kopřivnická Tatra tu už pred rokom 1989 exportovala väčšinu svojej produkcie, no po príchode trhovej ekonomiky o väčšinu z neho prišla. Tatre a jej koncepcii s výkyvnými polonápravami a vzduchom chladeným motorom sa pritom v ťažkých terénoch odľahlých ruských oblastí darilo, čoho si boli vedomí aj v automobilke ZIL. Moskva a Kopřivnice preto spojili sily a vyvinuli jednostranný sklápač s typovým označením Tatra-ZIL 815-21ERK1 30 230. Kým podvozok a motor dodala česká strana, kabínu a korbu dodal ZIL. Vzduchom chladený agregát Tatra s výkonom 227 kW (308 k) auto rozbehol až na 109 km/h, pričom jeho celková hmotnosť bola 30 t a korba s objemom 10 m3 bola schopná poňať 17 t sypkého materiálu. Prototyp stihol úspešne prejsť všetkými komplexnými testmi, vrátane skúšok v Rusku, nakoniec však k realizácii zamýšľanej výroby nedošlo. Či za tým bola politika, peniaze, alebo iné nezhody, sa dnes už žiaľ nedozvieme.
