Keď sa blížila Tatra 111 ku koncu svojej morálnej životnosti, bolo zrejmé, že jej nástupca bude pokračovať vo vytýčenej ceste a zdokonalí jej konštrukciu tak, aby bol v teréne ešte odolnejší než „Stojedenástka“. Zároveň však vzišla požiadavka na vývoj „sedemtonky“, teda obratného a úsporného nákladného auta s nosnosťou 7 ton. Novinka dostala označenie T 137 a pätica kopřivnických konštruktérov začala s jej vývojom už v prvej polovici 50. rokov. Prototyp bol hotový na rozhraní rokov 1954-55.
Tatra s rádiom
Verejnosti sa T 137 ukázala v roku 1956 ako nákladné auto modelového roku 1958. Aspoň takto bol datovaný predpoklad jej sériovej výroby. Sedemtonový náklad dokázal jednostranný sklápač T 137 S1 (v pláne bolo niekoľko verzií, vrátane základného valníka na úvodnej fotografii) vyklopiť už za 10 sekúnd a rozbehnúť sa vedel až na 90 km/h. To predstavovalo v roku 1956 naozaj úctyhodnú hodnotu, veď väčšina osobných áut jazdila po vtedajších cestách maximálnym tempom 70 – 80 km/h. Nie nadarmo ho Tatra označovala za nákladné auto budúcnosti. A aby svoje dielo pred verejnosťou korunovala ako sa patrí, v kabíne novej Tatry nechýbalo ani autorádio. Ako ho asi vodič v prítomnosti pískajúceho vzduchového chladenia osemvalca počul, to nikoho v tom čase nezaujímalo. Dojem z novinky bol každopádne výborný a verejnosť bola z novej Tatry ohromená.
T 137 sa neskôr predsa len dočkala výroby, po úpravách však už niesla označenie T 138 4x4.
V rovnakom období sa však v zákulisí rozohrala politická vojna o to, kto bude nákladné auto s nosnoťou 7 ton vyrábať. Liberecké závody totiž vyvinuli výbornú Škodu 706 RT. S úplne odlišnou koncepciou, no s talentovaným tímom konštruktérov a predpokladom veľkosériovej produkcie. Nakoniec sa stretlo niekoľko faktorov, vrátane podpory osídľovania okolia Liberca. Štát preto rozhodol, že potrebu ľahších nákladných áut bude uspokojovať neskorší LIAZ. „Prvé prototypy T137 boli dokončené v roku 1955, už o rok neskôr však začal spor o to, ktorý závod v Československu bude sedemtonky vyrábať,“ spomína Milan Galia, jeden z konštruktérov Tatry 137 a 138. „V dôsledku zaistenia zamestnanosti a potreby dosídlenia pohraničia vyšiel zo sporu víťazne závod v Liberci a Tatra musela ďalší vývoj T137 zastaviť,“ dodáva Galia. Ani v Kopřivnici však neprišli skrátka a Tatru 137 pretransformovali na „dvanásťtonku“ T138. To je však už iný príbeh s podstatne šťastnejším koncom.
zdroj: Tatra Trucks, Život s erbem Tatry (Milan Švihálek)
Potreby národného hospodárstva nakoniec namiesto Tatry 137 uspokojovala Škoda 706 RT.
