Výroba autobusov so sebou prináša aj vývoj prototypov, výrobu overovacích sérií a testovanie hotových autobusov na polygónoch a tratiach simulujúcich reálnu prevádzku sériových vozidiel. Súčasťou reálnych testov sú nielen počítačové simulácie, ale aj tzv. zrýchlené únavové skúšky s rôznym stupňom koeficientov zrýchlenia. Používa ich aj nemecká Setra a ako sama deklaruje, ich cieľom je jediné – urobiť autobusu zo života peklo.
S odkrytovaným podvozkom
Autobus Setra MultiClass LE jazdil po cestách dávno predtým, než sa dostal do sériovej výroby. Na rozdiel od bežnej prevádzky sa však za jeho volantom striedali profesionálni testovací piloti, ktorých úlohou bolo postupovať podľa presne definovaného postupu zahŕňajúceho aj bežné jazdné situácie s cestujúcimi. Testované vozidlo z testovanej série však jazdí s odkrytovaným podvozkom, bez obloženia interiéru a akejkoľvek izolácie. Cieľom však nie je znepríjemniť vodičovi prácu, ale lepší prístup k podvozkovým komponentom a skeletu karosérie, aby bola lepšie viditeľná postupná únava materiálu, či poškodenia štruktúry sledovaných celkov.
Počas normalizovaného testu sa musia na autobuse dvakrát meniť tlmiče.
Osobitnou kategóriou sú špeciálne testy na uzavretom testovacom polygóne. Na ňom sú cesty s rôznymi povrchmi ako dlažobné kocky, priečne nerovnosti, simulované diery v ceste a pod. a ich úlohou je simulovať bežné komunikácie celého sveta. Ako zdôrazňuje Setra asi najnáročnejším povrchom sú 70 mm vysoké nerovnosti v tvare rybej kosti, cez ktoré opakovane prechádzajú autobusy tempom 10 km/h (rýchlejšie by to by cestujúci ani materiály nezniesli). Postupnosť prejazdu cez rôzne druhy prekážok presne definuje testovací protokol, tempo jazdy určuje tempomat s presnosťou na 1 km/h a všetky testy opakuje vozidlo prázdne, čiastočne zaťažené, naplno zaťažené a dokonca aj preťažené. V autobuse však nejazdia cestujúci, ale presne kalibrované závažia (vodou naplnené sudy a balastné závažia s olovenými gulôčkami) umiestnené na podlahe aj sedačkách autobusu. Náročnosť testov je tak vysoká, že sa testovací vodiči musia striedať po hodine jazdenia. Jeden km na testovacej trase zodpovedá približne 100 km jazdy po normálnych komunikáciách. Tlmiče testovaných autobusov musia mať špeciálne chladenie a aj napriek tomu ich treba počas normalizovaných skúšok dvakrát vymeniť. Ako na záver dodáva Setra, jej autobusy sú dimenzované na nájazd viac ako 1 mil. kilometrov.
zdroj: Daimler Truck
