Celá sieť by mala byť hotová do roku 2050, no jej základ už do roku 2030. Z nedokončených cestných úsekov sem patrí napríklad diaľnica D1 až po ukrajinskú hranicu a diaľnica D3 zo Žiliny k poľskej hranici. Do roku 2040 má byť hotový takzvaný severojužný koridor, ktorý bude tvoriť rýchlostná cesta R3 z Martina k maďarskej hranici.
Slovensko tiež potrebuje modernizovať niekoľko úsekov železničných trás.
„V prípade cestnej dopravy je v pláne dobudovať diaľnice D3 a D1 po Košice, je však množstvo premenných, ktoré môžu tento plán ovplyvniť,” odpovedal tlačový odbor rezortu dopravy na otázku, ktoré úseky siete TEN-T stíha dokončiť do roku 2030.
„Čo sa týka železničnej dopravy, pracujeme na dokončení modernizácie kľúčových tratí Bratislava – Žilina, Devínska Nová Ves – štátna hranica s Českou republikou. V pláne sú vybrané úseky medzi Žilinou, Košicami a Čiernou nad Tisou. Vzhľadom na veľké náklady pravdepodobne nebudú do roku 2030 modernizované všetky úseky medzi Žilinou a Čiernou nad Tisou,” doplnilo ministerstvo.
Gro projektov TEN-T bude ministerstvo dopravy financovať z nadchádzajúceho programového obdobia čerpania eurofondov 2021 – 2027. Sem patria úseky D3 Žilina-Brodno-Kysucké Nové Mesto, Kysucké Nové Mesto-Oščadnica a Oščadnica-Čadca, Bukov. Úseky diaľnice D1 s výnimkou úsekov z Košíc na Ukrajinu už sú vo výstavbe, ministerstvo ich zafinancovalo z predošlého programového obdobia.
D1 na Ukrajinu zostáva v nedohľadne
Práve úsek z Košíc na ukrajinskú hranicu zostáva najproblematickejšou súčasťou slovenskej cestnej časti TEN-T. Národná diaľničná spoločnosť aktuálne pracuje na štúdii uskutočniteľnosti. Na základe jej výsledkov bude pokračovať projektová príprava.
Štúdia uskutočniteľnosti sa síce už pre tento projekt v roku 2014 realizovala, ale proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) sa v ďalších rokoch zastavil, a štúdia stratila na platnosti. Realizovať sa preto musí nanovo. Podľa ministra dopravy Andreja Doležala by si Slovensko mohlo nechať štúdiu preplatiť z Nástroja na prepájanie Európy (CEF), cez ktorý by sa mohla zafinancovať tiež modernizácia prekladiska tovaru v Čiernej nad Tisou.
Ministerstvo odhaduje začiatok výstavby posledného úseku D1 najskôr na rok 2029
Podľa predstaviteľov miestnych samospráv a združenia Diaľnica na Zemplín však diaľnica nie je iba o samotnej ceste, ale aj o všetkom, čo môže priniesť. „Diaľnica by priniesla nielen rýchlejšiu a bezpečnejšiu dopravu, ale aj ďalšie pracovné príležitosti v podobe nových možných investorov, rozvoja turizmu na Zemplíne a prehĺbenie obchodných kontaktov s krajinami na východ od Slovenska, osobitne s Ukrajinou,” uviedla Mária Stríčková, referentka odboru komunikácie z michalovského magistrátu.
„V rámci Slovenska ide o významný dopravný projekt, ktorý vie priniesť nových investorov na Zemplín. Treba si uvedomiť, že automobilky a iné výrobné podniky hľadajú svojich subdodávateľov, ktorí sú v takzvanej 30-minútovej vzdialenosti od továrne. Vystavaním diaľnice tak môžu prísť nové podniky na Dolný a Horný Zemplín pre automobilku Volvo či spoločnosť Bosch,” napísal na Facebooku štátny tajomník Jaroslav Kmeť.
R4 a vysokorýchlostná železnica
Pre rozvoj východného Slovenska je podľa zástupcov občianskeho združenia Diaľnica na Zemplín dôležitá aj rýchlostná cesta R4, ktorá má prepojiť Prešov s poľskou hranicou. Táto cesta sa v decembri v rámci úpravy nariadenia o TEN-T dostala do rozšírenej siete, ktorá má byť dokončená do roku 2050. Pre Slovensko je to dobrá správa, keďže na projekty TEN-T sa ľahšie získavajú európske financie.
Dobrou správou je tiež rozšírenie základnej siete TEN-T o vysokorýchlostnú železnicu, ktorá by mala spájať hlavné mestá krajín Vyšehradskej štvorky. Minister Doležal podotkol, že reálne hrozilo, že by trať Slovensko obišla cez Rakúsko. Podobne ako pri diaľnici na Zemplín, aj v tomto prípade momentálne rezort dopravy pracuje na štúdii uskutočniteľnosti.
zdroj: euractiv.sk
foto: cz.depositphotos.com
