Spišskonovoveská spoločnosť Rošero-P vyrába už viac ako pätnásť rokov malé autobusy na podvozkoch vozidiel Iveco Daily a Mercedes Vario a je dosť možné, že ste o nej doteraz ešte nepočuli. Je dôvod o nej hovoriť? Máme dojem, že áno, pretože firma začiatkom augusta oficiálne predstavila pozoruhodný prototyp vodíkového autobusu.
Volá sa First a zaujímavé na ňom je, že vodík neskladuje vo vysokotlakových nádržiach, ako je to dnes bežné, ale využíva netradičné nízkotlakové metalhydridové zásobníky. Podľa zástupcov Rošero – P ide o progresívnu technológiu, ktorá kladie veľký dôraz na bezpečnosť. Z doteraz zverejnených informácií nám neostáva iné, ako s týmto názorom súhlasiť.
Práve nastupujúce vozidlá poháňané palivovými článkami skladujú vodík v plynnom stave pri veľmi vysokých tlakoch v rozsahu od 350 do 700 barov v masívnych kompozitných nádržiach, ktoré samozrejme nemajú nulovú hmotnosť. Ak budeme uvažovať o skladovaní skvapalneného vodíka, dostaneme sa síce s tlakom výrazne nižšie, bavíme sa tu však o technológii udržiavania teploty mínus 243 stupňov Celzia, čo je v bežnej praxi značne náročné. V prípade „nášho“ nového autobusu však môžeme hovoriť o skladovaní v takzvanej pevnej fáze, pri ktorej sa využíva absorpcia vodíka do materiálov vyrobených ma báze unikátnych kovových zliatin.
Vodík je totiž vďaka svojmu veľmi malému atómovému polomeru schopný prenikať medzi atómy kovov do intersticiálnych polôh, ktoré si kvôli zjednodušeniu môžete predstaviť ako voľné medzery. Takýmto nádržiam hovoríme metalhydridové zásobníky a vodík sa do nich dostáva pod tlakom „len“ 10 až 30 barov.
V čom je teda unikátnosť riešenia?
Pri kontakte vodíka s povrchom metalhydridu vzniká katalytická reakcia, vďaka čomu dochádza k rozštiepeniu molekulárneho vodíka na atómy. Tie sa viažu do vnútornej štruktúry materiálu využívajúc jeho „pórovitosť“. Práve vďaka tomu nedochádza k zvyšovaniu tlaku v zásobníkoch, vzniká však pri ňom teplo, ktoré je nutné regulovať. Nízky tlak zároveň znamená aj zníženie strát energie pri stláčaní. Na to, aby došlo k uvoľňovaniu vodíka zo štruktúry metalhydridu, stačí len znížiť tlak a naopak trocha tepla dodať.
Práve Technická univerzita v Košiciach pracuje už pár rokov na tejto technológii a v roku 2019 získala na Medzinárodnom strojárenskom veľtrhu v Nitre cenu Techfórum za prototyp tandemového vodíkového kompresora s metalhydridovou zliatinou a tepelným čerpadlom. Mimochodom, univerzita má na toto zariadenie dokonca patent č. SK842015A3. Firma Rošero-P svoj autobus do detailu nerozoberala, ale predpokladáme, že má na palube najnovšiu verziu tento jednotky.
„V dnešnej dobe sa vo vozidlách vodík skladuje pri tlakoch od 35 MPa do 70 MPa,“ hovorí Dalibor Dravecký, obchodný riaditeľ firmy Rošero-P. „Práve uvedené tlaky predstavujú isté nebezpečenstvo výbuchu pri prerazení skladovacej nádoby. V prípade prerazenia steny nádoby s metalhydridom nastane len pozvoľné uvoľňovanie vodíka zo zliatiny, výbuch nehrozí.“
Pri vývoji a výrobe predstaveného prototypu nazbierali všetci zúčastnení obrovské množstvo poznatkov, ktoré majú v pláne v krátkej dobe využiť aj pri sériovej výrobe. Avšak ešte predtým sa vodíkový Rošero-P First predstaví na odloženej svetovej výstave Expo 2020 v Dubaji, ktorá sa bude konať v novom termíne od 1. októbra 2021 do 31. marca 2022.
zdroj: Rošero-P
