Stará talianska diaľnica oslavuje výročie

Prvá diaľnica na svete sa nachádza v Taliansku a dnes je známa ako A8 alebo aj pod označením "diaľnica jazier". Má takmer 44 kilometrov a vedie z Milána do mesta Varese, pri ktorom sa nachádza aj rovnomenné jazero. Neďaleko sa nachádza jazero Como, ku ktorému smeruje diaľnica A9.

Čo sa týka diaľnice A8, tá bola slávnostne otvorená 21. septembra 1924 talianskym kráľom Vittoriom Emanuelom III. a inžinierom Pierom Puricellim, ktorý ju navrhol. Po 100 rokoch si toto výročie pripomenuli viacerí motoristi, a to prejazdom historických vozidiel práve cez túto diaľnicu.

A8 má dlhú históriu od samotnej výstsavby až po súčasnú podobu s piatimi jazdnými pruhmi. „Taliansko sa môže pochváliť mnohými prvenstvami a medzi nimi aj prvou diaľnicou,“ uviedol prezident talianského historického autoklubu Alberto Scuro a dodal: „Diaľnicou A8 prechádzajú milióny vozidiel a v ASI sme hrdí na toto stavebné dielo a ľudí, ktorí ho zrealizovali."

Naozaj to bola prvá diaľnica na svete?

V čase pred 100 rokmi, keď väčšina ľudí jazdila na vozoch ťahaných zvieratami, na bicykloch alebo cestovala vlakmi, existovali diaľnice v New Yorku a Berlíne, no tie fungovali s obmedzeniami, napríklad boli určené často len pre automobilové súťaže a súkromnú dopravu.

Moderný koncept diaľnice, teda cesty vyhradenej pre rýchlu cestnú premávku a výhradne pre automobily, vznikol práve vďaka diaľnici Miláno-Varese. Tá získala certifikát prvej diaľnice na svete, ktorý bol spečatený kráľovským dekrétom č. 1740 z roku 1933. Ten určil, že diaľnice sú vyhradené len pre motorové vozidlá.

Už vtedy sa platili diaľničné poplatky

Dnes je v Taliansku viac ako 50 miliónov vozidiel, zatiaľ čo v roku 1924 ich bolo len necelých 85 tisíc (asi 57 tisíc osobných áut, 25 tisíc nákladných áut a približne 2 500 autobusov).

Diaľnica Miláno-Laghi bola postavená s jedným jazdným pruhom v každom smere, šírkou od 11 do 14 metrov a betónovou vozovkou hrubou od cca 18 do 20 cm. Trasa je takmer úplne rovná s niekoľkými zákrutami o polomere minimálne 400 metrov a so sklonom do 3 %.

Na výstavbe diaľnice vtedy pracovalo 4 000 robotníkov, ktorí pracovali aj v noci. Museli presunúť 2 milióny kubických metrov zeminy. Zároveň museli na pomoc povolať päť miešačiek betónu z USA.

Nová diaľnica mala už od začiatku mýtne brány. Zaujímavosťou je, že mýto sa vtedy neplatilo priamo pri bránach, ale na odpočívadlách, kde museli motoristi povinne zastaviť.

Zdroj a foto: milanocittastato.it