Asi vám nemusíme nejako zvlášť detailne pripomínať fakt, že medzi titulmi Auto roka a Truck roka budú určité malé ale zato dosť podstatné rozdiely. V prípade oboch cien sú dôležité technické, ekonomické, praktické a v poslednom období aj bezpečnostné či environmentálne vlastnosti kandidátskych vozidiel. Kým v prípade osobných aut však ide tak nejako logicky hlavne o prepravu posádky a maximálne ich batožiny, pre IToY je alfou i omegou „maximálny príspevok k rozvoji cestnej dopravy tovaru“. A kedy jej pôsobenie na trhu začalo?
Britské korene
Zatiaľ čo založenie trofeje COTY v roku 1964 je kolektívnym dielom siedmych automobilových časopisov, konkrétne ide o Auto (Taliansko), Autocar (Veľká Británia), Autopista (Špenielsko), Autovisie (Holandsko), L'Automobile Magazine (Francúzsko), Stern (Nemecko) a Vi Bilägare (Švédsko), značka International Truck of the Year sa narodila v podstatne skromnejších pomeroch a o niečo neskôr.
Všetko odštartovalo v roku 1976 v Británii, keď si vtedajší šéfredaktor časopisu Truck Magazine – Pat Kennett – uvedomil, že testovaný Seddon Atkinson 200 pomerne významne prekonáva svojich konkurentov v oblasti pohodlia a bezpečnosti. Dnes tento výrobca úžitkových automobilov už neexistuje, presnejšie povedané najskôr sa stal súčasťou španielskej spoločnosti Pegaso, a tá ex post skončila pre zmenu pod krídlami Iveca. Vo svojej dobe však dokázal udávať trend.
Seddon najprv predstavil modelový rad 400, do ktorého patrili ťažké dvojnápravové ťahače a dvoj až štvornápravové nákladné vozidlá. Táto novinka mala sklopnú kabínu a o pohon sa starali väčšinou naftové agregáty Gardner. Po „štvorstovke“ nasledoval spomínaný ľahší typ 200, predstavený v roku 1976. Mal len dve nápravy ale rôzne rázvory, maximálne užitočné zaťaženie 17 ton a zadné kolesá roztáčala zaujímavá vznetová pohonná jednotka D358 firmy International Harvester.
Išlo o radový kvapalinou chladený atmosférický šesťvalec s objemom 5,87 litra (358 ci), ktorý mal blok zo šedej liatiny, mokré vložky valcov vyrobené z tvárnej liatiny s guľôčkovým grafitom a kovaný kľukový hriadeľ z chróm-molybdénovej ocele. Piesty z hliníkovej zliatiny mali kvôli podpore vírenia toroidné, respektíve prstencové vybranie spaľovanie priestoru a naftou ich zásobovalo vstrekovanie Bosch. Motor mal maximálny výkon 100 kW (136 koní) pri pomerne vysokých 3000 otáčkach za minútu a najvyšším krútiacim momentom 360 Nm.
V roku 1978 medzeru medzi Seddonom Atkinson 200 a 400 vyplnil stredný trojnápravový rad 300 s celkovou hmotnosťou 24 ton, ale poďme späť k osvietenej myšlienke. Pat Kennett pochopil, že na trhu chýba niečo, čo by ocenilo najnovší technický vývoj, dizajn a technológie úžitkových automobilov s ohľadom na výhody plynúce pre ich majiteľov i vodičov. Patovu ideu s nadšením podporil vydavateľ časopisu Truck Magazine Andrew Frankl a spoločne stvorili cenu Truck of the Year.
Medzinárodná účasť
Prvý titul pripadol v roku 1977 spomínanému modelu Seddon Atkinson 200, v tomto momente však išlo o čisto britskú záležitosť. Nie nadlho. Kennett a Frankl pochopili, že väčšiu váhu získa ich cena až na medzinárodnej scéne, a tak začali oslovovať kvalifikovaných kolegov, ktorí by zdieľali ich víziu. Už v druhej polovici roka 1977 mali vytvorené jadro poroty. Patrili k nemu (samozrejme okrem Pata a Andrewa) Axel Mortensen z Dánska, Belgičan Joe Tierlynck, Nemec Johannes Graf von Saurma, Dick Bergeren z Holandska a Tiit Tamme zo Švédska.
Pomerne dlho volilo titul IToY len trinásť štátov západnej časti starého kontinentu, ale po páde železnej opony sa k porotcom pripojila i východná Európa. Dnes sa účastní voľby 24 krajín, vrátane Ruska a Turecka, a pred pár rokmi sa k tímu pripojili aj takzvaní pridružení členovia: Austrália, Brazília, Čína, India, Irán, Japonsko, Južná Afrika a Nový Zéland. Tamojšie časopisy a vydavateľstvá síce nemajú hlasovacie práva, ale zo svojej pozície majú právo na všetky dostupné informácie súvisiace s ocenením International Truck of the Year.
