Liberecké automobilové závody (LIAZ) vznikli zakladacou listinou 1. januára 1953, pričom hneď od začiatku bol ich súčasťou aj výrobný závod Mnichovo Hradistě. Medzi rokmi 1974 - 1989 sa LIAZ členil dokonca na 10 výrobných závodov, v ktorých pracovalo 11 000 pracovníkov. Rekordným rokom, čo sa týka počtu vyrobených áut, bol rok 1975, kedy výrobné haly opustilo až 13 600 nových Liazov. V roku 1974 sa do sériovej výroby dostáva legendárny LIAZ radu 100, ktorý postupnými modernizáciami previezol LIAZ až do novej porevolučnej éry trhového hospodárstva. A hoci to v tom čase nikto netušil, práve tento typ položil technické základy auta, ktoré o 29 rokov neskôr definitívne uzavrelo brány pôvodnej výrobnej haly v Mnichovom Hradišti.
Veľkou nádejov bol pre LIAZ rad 400 (Xena). Nakoniec však vzniklo len niečo cez 30 kusov a Xena sa napriek svojej pokorkovej konštrukcii už nikdy nedostala do veľkosériovej výroby.
Púštny „Lišiak“
V roku 2003 už pôvodný podnik LIAZ dávno nefungoval. Zostali z neho len organizačné zvyšky, ktoré navštívil Martin Macík, podnikateľ a pretekár s autami LIAZ, aby sa s vedením toho, čo v Hradišti ešte zostalo, dohodol na stavbe posledného auta. Samozrejme už nešlo o kompletne nové auto, ale o starší exemplár dovezený do pôvodnej výrobnej haly. Macík dodal aj špecifické dielce a pomocou vybraných pracovníkov začala finálna montáž definitívne posledného kusa. Šlo o auto určené ako ostrý doprovod na Rallye Dakar. Pod jeho kabínou stál radový šesťvalec LIAZ M1.2C (posledná evolúcia motora) s objemom 11,9 l, výkonom 242 kW (329 k) a krútiacim momentom 1475 Nm. Samozrejmosťou bol priraditeľný pohon všetkých kolies s uzávierkami oboch diferenciálov. Podľa informácií od Martina Macíka v pôvodných priestoroch takto doslova na kolene postavili posledný LIAZ, ktorý halu opustil v septembri 2003. Na jeseň si tak pripomenieme 20 rokov od výroby posledného púštneho „Lišiaka“ (na úvodnej fotografii) s označením LIAZ na charakteristickej maske chladiča.
zdroj foto: Martin Macík, LIAZ
