Jednotlivé štáty bývalého Východného bloku mali medzi sebou jasne určené úlohy, kto má čo vyrábať. Bola to zvláštna doba centrálne riadeného hospodárstva, ktoré so sebou prinášalo dobré, aj zlé. Medzi to dobré však rozhodne patrili komunálne nákladné autá známe pod značkou Multicar. Prvým zástupcom tejto značky sa stal Multicar M21 z roku 1959 (vznikol v podstate len premenovaním úžitkového vozidla DK 4), nás však zaujíma až jeho novodobý nástupca z roku 1978. Niesol hrdé označenie Multicar M25 a stal sa legendou známou aj na Slovensku. Komunálna Multikára oslavuje 45 rokov.
V mnohých slovenských mestách jazdia odolné Multikáry M25 dodnes.
Fešácky robotník
Multikáry sme na našich cestách a chodníkoch začali vo väčšom vnímať už od príchodu predchodcu „Dvadsaťpäťky“, modelu M24. Ten bol charakteristický svojou jednomiestnou hranatou kabínou s vysunutým „čumákom“ a verejnosti sa ukázal v roku 1974. Už vtedy zaujal moderným strihom svojej kabíny. Rastúce požiadavky na schopnosť prepravy závozníka, či pomocníka vodiča vyústili v roku 1977 do predstavenia jej dvojmiestnej verzie poháňanej naftovým motorom 2.0 D s max. výkonom 33 kW (45 k). To však málokto tušil, že východonemeckí konštrukéri už mali za dverami pripraveného nástupcu s ešte modernejšími tvarmi a vylepšenou technikou.
Multikára mala zámerne ideálne rozmery na to, aby dokázala jazdiť aj po bežných chodníkoch.
Ten sa pod názvom Multicar M25 ukázal na veľtrhu v Lipsku v roku 1978. „Dvadsaťpäťka“ okamžite zaujala priestrannejšou kabínou s väčším preklením a výrazne lepším výhľadom. Vyzerala výborne, bola komfortnejšia, ponúkla lepšiu ergonómiu obsluhy a väčší motor 2.2 D naladený na 34 kW (46 k). Neprekvapí preto, že sa stala najúspešnejšou Multikárou histórie. A čo bolo pre hospodárstvo NDR ešte dôležitejšie, kým z predchodcu sa za hranice Nemecka vyviezlo 48 % produkcie, pri type M25 tvoril export až 70 % podiel. Z celkovej výroby tohto typu (100 000 ks v období rokov 1978 – 1992) sa teda plných 70 000 áut dostalo do zahraničia. Rok 1982 potom znamenal príchod v teréne mimoriadne schopnej verzie M25 4x4 s mechanicky pripájateľným pohonom všetkých kolies a redukovanou prevodovkou.
Na Multikáru sa dali naložiť aj predmety s hmotnosťou presahujúcou 2 t. Nie je žiadnym tajomstvom, že ju mnohí neraz aj preťažovali. Napriek tomu jej mohutná zadná náprava a silný rám statočne odolávali.
Auto tisícich tvárí
Neprekvapí, že na podvozku M25 vzniklo nepreberné množstvo účelových nástavieb prispôsobených nielen na komunálne účely, ale pre stavebníctvo, zásobovanie, či dokonca záchranárov. V osemdesiatych rokoch sa objavili aj verzie s rázvorom predĺženým z pôvodných 1970 mm na 2100 mm (M25.1A), či dokonca až na 2675 mm (M25.1AL). Menila sa aj motorizácia a po prelome deväťdesiatych rokov sa pod kabínu M25 našťahoval aj naftový štvorvalec VW 1.9 D s výkonom 40 kW (54 k). V roku 1992 prišiel vylepšený nástupca M26 poháňaný motorom Iveco 2.8 D (78 kW106 k), to je však už úplne iný príbeh.
