Aerodynamika je veda zaoberajúca sa prúdením vzduchu okolo telies. A pretože nákladný automobil je teleso, vzduch okolo neho prúdi a aerodynamický odpor má jeden z rozhodujúcich vplyvov na spotrebu paliva, zníženie emisií i celkový vzhľad vozidla, žiadny z významných výrobcov si nedovolí túto oblasť ignorovať.
Americký vplyv
Zaujímavé na tom je, že aerodynamická optimalizácia a konštrukčné prvky s ňou súvisiace dorazili do Európy zo Spojených štátov, kde kamióny ročne urazia obrovské vzdialenosti a každá drobná úprava na ich karosériách mala významný vplyv na prevádzkovú efektivitu i úsporu nákladov. Paradoxné pritom je, že práve v USA sa dlhé desaťročia navrhovali ťahače s cieľom dosiahnuť čo najvyšší výkon a spotreba bola skoro podružná. Ropná kríza a následný rast cien fosílnych palív však donútil výrobcov tento prístup radikálne zmeniť a starý kontinent túto filozofiu prijal.
V rámci aerodynamiky je skutočne dôležitý každý jeden detail a postupne preberieme všetky. Dnes by sme sa však chceli venovať deflektorom, respektíve strešným krytom, ktoré dokážu pri optimálnom tvare zladenom so zvyškom súpravy usporiť štyri až šesť percent paliva.
Začínali s tým už Liazky
Strešný spojler pritom nie je žiadna novinka. Určite si spomeniete na prvé Liazky, ktoré pri plnom zaťažení sotva dosahovali rýchlosť 80 kilometrov za hodinu. Z kopca. Už aj tie však mali v podstate veľmi primitívne zakrivené strešné „dvojrozmerné“ panely sklonené pod zhruba 45-stupňovým uhlom a mali za úlohu nepatrne zvýšiť rýchlosť a podľa možností ušetriť pár kvapiek nafty. Veľmi efektívne ale neboli. Spojlerom chýbali bočné kryty i zadný panel, takže pri vyšších rýchlostiach dochádzalo k nežiadúcim turbulenciám. Pozitíva? Mali nastaviteľný sklon a predsa len o niečo zlepšovali prúdenie vzduchu cez medzeru medzi ťahačom a návesom. Dnes sa ale používajú už len minimálne.
.jpg)
Moderné strešné kryty sa dnes vyrábajú ako trojrozmerné výlisky a sú teda uzatvorené zo všetkých strán. Sú navrhované ako dodatočný doplnok k menším nákladným autám, v prípade ťahačov však tvoria neoddeliteľnú súčasť konštrukcie strechy i celkovej aerodynamiky. Ich nevýhodou je, že nemajú nastaviteľný sklon a preto fungujú ideálne len v kombinácii s presným typom návesu s konkrétnou výškou. Inak ale prevládajú len výhody.
Aerodynamika + priestor
Okrem faktu, že novovytvorený priestor nad kabínou ťahača je možné využívať ako dodatočný batožinový priestor a niektorí výrobcovia sú schopní umiestniť sem dokonca i menšie lôžko, je primárnym plusom predovšetkým zvýšenie efektivity prevádzky. A tá nie je malá. Predstavte si, že sa bavíme o dvoch identických súpravách s priemernou spotrebou 30 litrov na 100 kilometrov. Ak na jeden z ťahačov namontujete optimalizovaný strešný kryt, tak aj pri minimálnom štvorpercentnom zvýšení efektivity sa jeho spotreba zníži o 1,2 litra nafty na 100 km. Že je to málo? Na prvý pohľad určite, pri nájazde 100 tisíc kilometrov sa však už bavíme o úspore 1200 litrov. A teraz si predstavte, že prevádzkujete flotilu 50 či 80 vozidiel. Veľmi rýchlo si môžete spočítať, na koľko nových vozidiel vďaka tomu usporíte. Len vďaka tomu, že náves nebude presahovať výšku ťahača.
Niektorý výrobcovia navrhli strešné deflektory tak masívne, že sa do nich zmestí aj menšie lôžko.
Pochopiteľne podobný algoritmus platí nielen pre tie najťažšie súpravy na cestách, ale rovnako sa dá vztiahnuť aj na vozidlá do 7,5 či 3,5 tony. A v prípade najmenších strojov môže byť úspora paliva dokonca ešte vyššia. Pri nižších rýchlostiach je totiž aerodynamický odpor relatívne malý, so stúpajúcim tempom však táto odporová sila rastie, a to s druhou mocninou rýchlosti. Preto je perfektná aerodynamika dodávok ešte o niečo dôležitejšia než v ťažkej lige.
