Aj svet autobusov je plný kuriozít, na ktoré verejnosť už pomaly aj zabudla. Bezpochyby najväčšou z nich dodnes zostáva diaľkový poschodový autobus, ktorý chcel šokovať, zaujať zákazníkov a preraziť na trhu. Myšlienka bola jednoduchá – odviezť cestujúcich v maximálnom luxuse, alebo naopak odviezť naraz čo najviac ľudí. A hoci to všetko vyzeralo na papieri výborne, realita bola iná. Nový Neoplan Jumbocruiser bol tak obrovský, až ho to nakoniec pochovalo.
Skúsime to, čoho sa iní boja
S myšlienkou diaľkového poschodového autobusu prišiel pôvodne syn riaditeľa nemeckej spoločnosti Neoplan. Ten projekt vypracoval už v roku 1964 v rámci svojej diplomovej práce a navrhuje v ňom stavbu vysokokapacitného diaľkového autobusu, ktorý by jazdil na linkách s mimoriadne náročnými zákazníkmi. A keďže Neopaln mal v 60. rokoch obrovskú ekonomickú silu a veľké vývojové zázemie, v roku 1967 sa projekt stal realitou a vznikol tzv- Do-Bus, prvý diaľkový dvojposchodový autobus. A aby sa ho verejnosť nebála, Neoplan ním vozil odbornú, aj laickú verejnosť a ukazoval, že aj pri vysokých rýchlostiach môže byť takto masívna konštrukcia stabilná. Práve nestabilitu pri vysokých rýchlostiach totiž všetci považovali za Achillovu pätu celej konštrukcie a dôvod, prečo sa poschodové autobusy uplatňujú len v mestských, pomaly jazdiacich verziách. Po ukážkach s Do-Busom však boli všetci nadšení a o objednávky nemal Neoplan núdzu. Na svet sa tak dostáva prvý sériový Skyliner.
Prvý diaľkový Neoplan Skyliner mal obrovský úspech, výrobca sa preto rozhodol ponúknuť aj jeho kĺbovú verziu.
Od Skylinera potom už bol len krôčik k myšlienke jeho vysokokapacitnej kĺbovej verzie. Tá mala mať podľa projektu kapacitu až 170 cestujúcich, zaujímavé pritom je, že nikdy nevznikla. Pre nohy cestujúcich by v nej skrátka nebolo dostatok miesta na dlhé trasy a tak ju Neoplan nakoniec zavrhol. A hoci pod jeho patronátom nakoniec vznikli 4 exempláre s pomenovaním Jumbocruiser, každý ohuroval skôr luxusom na palube. A samozrejme aj svojimi rozmermi. S dĺžkou 18 m, šírkou 2,5 a výškou až 4 m totiž úplne vyčerpal legislatívne maximum, čím si zároveň zaistil, že ho v tomto parametri nikto nikdy neprekoná.
V kabíne Jumbocruisera nechýbali bar, spoločenská miestnosť, kúpeľna, ani pohodlné kožené kreslá.
Jumbocruiser však nebol ani zďaleka takým úspechom ako Skyliner. Jeho obrovské rozmery vyvolávali nielen rešpekt u ľudí, ale aj u šoférov a mnohé európske autobusové terminály nemali pre Jumbocruiser miesto. Skrátka, nevedel sa na zastávkach otáčať, cúvať a jeho prítomnosť vyvolávala dosť kolíznych situácií. A čo čert nechcel, štvrtý kus mal na diaľnici nehodu. Stratil pozdĺžnu stabilitu, rozkýval sa a prevrátil sa na bok. Bola to luxusná 80-miestna verzia. Až neskôr sa vodič priznal, že nehodu zapríčinil svojou nepozornosťou on, neúspech projektu Jumbocruiser to však už zvrátiť nedokázalo. V licencii neskôr vzniklo ešte niekoľko kusov, pričom posledný vyrobili v roku 1992 (už s inou konfiguráciou náprav).
