Príchod prakticky zameranej Škody Favorit (Š781) v roku 1988 znamenal nové príležitosti vo vývoji a výrobe jeho odvodených verzií. To konečne dávalo materskej automobilke predpoklad prežitia do ďalších rokov. Finančne vyčerpaná továreň si totiž nemohla dovoliť rozbehnúť sériovú výrobu sedanu ani kupé (obidve verzie boli rozpracované až do štádia veľmi blízkeho možnej sériovej výrobe), no odvodené kombi s príznačným názvom Forman (pôvodne Tourist) sa jej nakoniec pretlačiť do výroby podarilo. Spolu s ním sa neskôr objavili aj plnohodnotné úžitkové verzie Pick-up a Forman Van Plus, čo výrazným spôsobom pomohlo rozšíriť zákaznícku základňu a praktické škodovky začali slúžiť aj nejednému drobnému podnikateľovi, či rôznym veľkým spoločnostiam, ktoré si dovtedy museli núdzovo vystačiť so Škodou 105 SP (verzia bez zadných sedadiel a s priečkou za prednými sedadlami). Ešte predtým však mladoboleslavská automobilka prišla s riešením, ktoré zaujalo aj hasičov.
Hasičská Škoda 1203 odvodená od sériovej verzie Combi trpela nespoľahlivosťou, zlými jazdnými vlastnosťami a slabým motorom.
S majákom a silnejším motorom
Reč je o verzii Favorit Praktik, čo bolo auto vytvorené podľa rovnakého receptu ako spomínaná Škoda 105 SP. Konštruktéri teda odstránili zadné sedadlá, za tie predné umiestnili priečku s ochrannou mrežou a podlahu upravili tak, aby sa v nákladovom priestore mohol namiesto ľudí legálne voziť náklad. Na rozdiel od „Stopäťky“ však vzadu neprekážal motor, takže úžitková hodnota verzie Praktik narástla naozaj výrazným spôsobom. Dokonca až tak, že padlo rozhodnutie pripraviť jeho hasičskú verziu, ktorá by najmä pri rýchlych zásahoch nahradila slabú a dosť poruchovú Škodu 1203.
Hasičský Praktik dostal to najlepšie, čo Mladá Boleslav mala, v prednom nárazníku preto nechýbali hmlové svetlomety z verzie LS a pod prednou kapotou mal, na rozdiel od civilných verzií Š 135 Praktik, silnejší motor z Favorita 136 L (foto: Miroslav Bakeš).
Pôvodným zámerom konštruktérov bolo pripraviť hasičský Favorit určený na rýchle zásahy proti požiarom najmä v mestských oblastiach. Jeho účelom bolo doraziť na miesto zásahu ešte pred príchodom ťažkej techniky. Jeho nákladový priestor bol preto prispôsobený na prevoz náradia potrebného k prvotnému zásahu v horiacom objekte a až 16 hasiacimi prístrojmi (štyri snehové S6, dva práškové PG6 Hi-1, šesť práškových PG6H, štyri halónové CB 1,5). Vo výbave nechýbali ani hasiace masky, rúška, azbestové rukavice a pomocné svetlomety aj s prenosným akumulátorom.
Nákladový priestor bol plný hasiacich prístrojov a náradia. Všetko muselo byť pripevnené, aby aj v prípade nehody zostalo všetko na svojom mieste (foto: Miroslav Bakeš).
Technicky sa hasičský Praktik líšil od civilnej verzie rádiostanicou pod sedadlom spolujazdca, špeciálnou poistkovou skriňou, silnejším akumulátorom s kapacitou 55 Ah (civilný Favorit používal menšiu baterku s kapacitou 40 Ah), majákom so sirénou na streche a čo je asi najdôležitejšie, namiesto štandardného motora Š 781.135 (43 kW/58 k) mu konštruktéri výnimočne dopriali silnejší a pružnejší motor Š 781.136 (46 kW/63 k). V kombinácii s „kratšou“ prevodovkou verzie 135 L tak bol prázdny hasičský Praktik dynamickejší, než ostatné civilné Favority. Dnes znie jeho príbeh úsmevne, na prelome 80. a 90. rokov však predstavoval významného pomocníka, ktorý neskôr svoje kvality predvádzal dokonca aj v sanitnej úprave ako vozidlo rýchlej zdravotnej pomoci.
zdroj: Škoda Auto, archvív
