Tatra 148 bola kedysi bežným javom nielen na našich cestách. Jazdila všade okolo, našli by ste ju na každej stavbe a nebolo chlapca, ktorý by jej oranžovú, či modrú siluetu nepoznal. Najmä ak sa bavíme o jednostrannom sklápači Tatra 148 S1, ktorý vznikol aj ako populárna plastová Tatra do piesku. Čím bežnejšie však kedysi boli, o to vzácnejšie sú dnes. Z ciest prakticky vymizli a tak sa každý zachovalý exemplár okamžite stáva predmetom záujmu. Zberatelia dnes takmer každú Tatru 148 S1 doslova vyvažujú zlatom.
Návrat do rodného kraja
Vzorne zrenovovaná Tatra 148 S1 na fotografiách dnes pochopiteľne patrí do zbierok továrenského múzea Tatry Kopřivnice. Kým sa sem však kus z roku 1978 dostal, prešiel strastiplnú cestu podobnú všetkým jeho súkmeňovcom. Prvých 11 rokov Tatra slúžila v Juhomoravských cukrovaroch n. p. Uherské Hradište, závod Břeclav. Po revolučnom roku 1989 skončila v niekoľkých súkromných rukách, kde to rozhodne nemala ľahšie, skôr naopak. Od posledného z radu vlastníkov ju v roku 2019 znovu odkúpila kopřivnická automobilka a v rámci schváleného plánu renovácií začala v roku 2021 s jej precíznym návratom do pôvodnej podoby.
Podľa charakteristiky automobilky ide o jednostranný sklápačkový automobil s užitočnou hmotnosťou 15 340 kg slúžiaci na prepravu sypkých hmôt. Jeho korba sa sklápa výlučne dozadu (v uhle 68 °). Tatra 148 S1 je dlhá 7165 mm, široká 2500 mm a aj s korbou vysoká 2645 mm. Jej svetlá výška 290 mm spolu s pohonom všetkých kolies znamenali veľmi dobrú priechodnosť ťažkým terénom. Poháňal ju vzduchom chladený osemvalec T2-928-1 E s výkonom 148 kW, pričom verzii S1 výrobca udával spotrebu 31,2 l/100 km (pri tempe 50 km/h). Celková hmotnosť plne naloženej Tatry 148 S1 bola 26 000 kg.
Oranžová Tatra 148 S1 na dobovej fotografii z prvej polovice 70. rokov.
Ako uvádza automobilka, sklápač bol rozobratý doslova do poslednej skrutky, opravili podvozok, motor, prevodovku a paralelne s tým renovovali kabínu. Úplne nanovo museli vyrobiť korbu. Jej celkový objem je 9 m3 a práve tá určuje charakteristický a nezameniteľný vzhľad legendárneho „dampra“. Neskôr práce prerušili (v čase revitalizácie renovačných dielní Zákazníckeho centra), aby ich na konci roka 2023 opäť rozbehli. Tatru definitívne dokončili v autorizovanom servise v Starém Jičíne (4. júla 2024), odkiaľ ju už po vlastnej osi previezli do továrenského múzea. Dnes ho teda môže konečne obdivovať aj široká verejnosť a spomínať na doby, keď u nás po cestách bežne jazdili Tatry 148 S1 v podobne zachovalom, či skôr zánovnom stave.
zdroj: Muzeum Tatra Kopřivnice
