V súvislosti s biozložkami pridávanými do fosílnych palív sa toho už popísalo mnoho. Nie je žiadnym tajomstvom, že nie sú vždy len prospešné a neblahý vplyv majú najmä na oxidačnú stálosť, inak povedané životnosť, či skladovateľnosť paliva. Aj v tomto smere však ide vývoj dopredu a podľa výrobcov biopalív ide o veľmi rozumnú a dnes často aj nevyhnutnú cestu, ako používať spaľovacie motory čo najekologickejšie. K trvalej udržateľnosti takto produkovaných palív je však potrebné pestovať niektoré technické plodiny, či spracovávať biologický odpad z nich. Aj taká bionafta je preto úzko spätá s poľnohospodárskou pôdou, na ktorej sa dané plodiny pestujú. A tu je zakopaný pes.
Jedzte menej mäsa, inak biodiesel nebude
„Musíme jesť menej mäsa,“ odkazuje verejne Claus Sauter, šéf nemeckej spoločnosti Verbio, ktorá je momentálne najväčším nemeckým výrobcom biopalív. Ak by sa tak stalo, podľa Sautera by v budúcnosti nehrozil nedostatok obilia pre obživu obyvateľstva, ani nedostatok pôdy pre pestovanie plodín potrebných pre výrobu bioenergie. „Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa je potrebných až 10 kg obilia ako krmiva,“ pokračuje Sauter. Upozorňuje tým na skutočnosť, že „výroba“ mäsa je veľmi drahá záležitosť, ktorá spotrebováva zdroje využiteľné racionálnejším spôsobom.
S myšlienkou na zníženie spotreby mäsa (mimochodom, v Nemecku už spotreba mäsa medziročne klesla o 4 kg/rok na obyvateľa) súhlasia aj ekologickí aktivisti. Tí by však pôdu ušetrenú pri pestovaní krmív pre hospodárske zvieratá chované na mäso využili na revitalizáciu a obnovu lesov, či pôvodných rašelinísk. „Ak musíme pestovať menej obilia na produkciu mäsa, mali by sme na voľnej ploche radšej nechať opäť rásť lesy a nie pestovať plodiny na agropalivá,“ kontruje odborník na poľnohospodárstvo z organizácie Greenpeace, Martin Hofstetter.
zdroj: Euractiv
