Rovnako ako nákladné, či osobné autá, sa postupne zlepšujú aj autobusy. Neraz je tempo ich inovácií dokonca ešte rýchlejšie, než pri ostatných dopravných prostriedkoch. Musia totiž naraz plniť niekoľko často protichodných opatrení. Ide nielen o prísne bezpečnostné normy, ale aj plnenie prísnych emisných požiadaviek, musia byť úsporné, komfortné a zároveň dostatočne cenovo dostupné, aby bola ich prevádzka rentabilná. O to väčším umením je nájsť rovnováhu požiadaviek a zároveň zaznamenať celkový progres. Na začiatku 90. rokov patril medzi najväčších inovátorov v oblasti autobusov nemecký Mercedes-Benz.
V úctivom úklone
Prvá polovica 80. rokov sa v oblasti dizajnu autobusov Mercedes-Benz niesla v znamení oblých karosérií. Rok 1984 však priniesol zmenu a do popredia sa dostali vtedy veľmi moderné hranaté karosérie. Narodil sa model O 405 s kolmými bokmi samonosnej karosérie, príkladne využitým vnútorným priestorom a zníženou podlahou uľahčujúcou nastupovanie do priestoru pre cestujúcich. To pravé orechové však prišlo až o 5 rokov neskôr, verejnosť totiž prvýkrát uvidela vylepšený model Mercedes-Benz O 405 N s nízkou podlahou po celej dĺžke kabíny. Pri mestských autobusoch sa totiž stále častejšie kládol dôraz na jednoduchosť nastupovania nielen pre starších pasažierov, ale aj mamičky s kočíkmi, prípadne cestujúcich na invalidných vozíkoch. Mercedes-Benz preto pri svojej novinke znížil nástupnú hranu dverí až na úroveň 320 mm. Pri štandardných obrubníkoch vysokých 150 mm tak už cestujúci pri nastupovaní nepotrebovali v autobuse žiadny schod. A aby toho nebolo málo, zostávajúcu medzeru medzi podlahou a obrubníkom vedel nový Mercedes-Benz znížiť tzv. jednostranným „Kneelingom“, čo bolo jednoduché zníženie podvozku na strane nástupu o ďalších 70 mm. Spomínaný "pokľak" bol konštrukčne možný vďaka vypusteniu mechov pneumatického pruženia a ich opätovnému rýchlemu natlakovaniu po nastúpení cestujúcich. Pre invalidov mohol šofér dokonca vyklopiť diaľkovo ovládanú nástupnú plošinu.
Nízkej podlahe a schopnosti nakloniť sa pri nastupovaní musela byť prispôsobená aj konštrukcia podvozku (najmä zavesenie predných kolies). Novinkou bolo aj asymetrické uloženie motora bližšie k ľavému boku autobusu pod vyvýšenými sedadlami (v smere jazdy).
Aj pre kúpeľné mestá
Od roku 1990 začali vo vybraných krajinách Európy (západná časť kontinentu) platiť výrazne prísnejšie limity vonkajšieho hluku pre spaľovacie motory s výkonom nad 150 kW (204 k). Znížili sa o masívnych 60 % (na 84 dB). Konštruktéri sa s novými pravidlami vysporiadali rôznymi spôsobmi. Okrem masívneho zakrytovania motorov to boli aj znížené max. otáčky, či iné konštrukčné zásahy. V Mercedese skombinovali niekoľko inovatívnych riešení, výsledkom ktorých bola skutočnosť, že Mercedes-Benz O 405 N sa dostal na 78 dB, čo bol akustický rekord v segmente. Autobus bol dokonca tak tichý, že dostal aj schválenie na prevádzku v najprísnejších zónach kúpeľných miest.
Aj s vodíkovým pohonom
Menej známou epizódou autobusu Mercedes-Benz O 405 N bola jeho verzia NEBUS (New Electric Bus) z roku 1997. Bol prvým linkovým autobusom na svete poháňaným palivovými článkami. Tie mali výkon až 250 kW a predstavovali pohon budúcnosti, ktorý sa mal podľa predpokladov stať do niekoľkých rokov bežnou súčasťou európskych ciest. Nakoniec sa predpovede Mercedesu nevyplnili, no NEBUS započal vývojovú vetvu vodíkového pohonu, ktorú automobilka neopustila do dnešných dní.
Model O 405 N "NEBUS" bol prvým sériovým autobusom s palivovými článkami na svete.
zdroj: Mercedes-Benz Bus
