Letiskový ťahač Tatra 815 TPL 28 235 6x6.1R, ako znie jeho celý názov, bol mimoriadne podareným československým výrobkom a zároveň ukážkou vtedajšej konštruktérskej školy v Čechcách aj na Slovensku. Rovnako zaujímavý je však aj príbeh jeho vzniku. V Tatre ho totiž nezačali stavať len na podnet Československých aerolínií, ale aj z politicko-obchodných dôvodov. Hoci sa totiž vtedajší politický režim už schyľoval k nevyhnutnému koncu, Tatra Kopřivnice stále vyvážala prevažnú časť produkcie do Sovietskeho zväzu. A nový letiskový ťahač by bol ďalším výborným vývozným artiklom. Ako reklama naň mala poslúžiť návšteva obrovského transportného liatedla An-124 Ruslan v Ostrave v roku 1988 (v tom čase šlo o najťažšie lietadlo na svete). Šlo o veľkú vec, v roku 1987 preto ČSA vyslalo oficiálnu požiadavku na vývoj nového ťahača vysokého maximálne 2000 mm a schopného ťahať lietadlo ťažké 230 ton. Jeho výška bola obmedzená kvôli schopnosti tlačiť lietadlá (systém nose-in) a zároveň sa vôjsť pod trup lietadla, zatiaľ čo limit 230 ton bohato stačil aj na vtedajšie najväčšie dopravné lietadlo používané v ČSA (IL-62M s max. vzletovou hmotnosťou 166 ton).
Cena nového ťahača nesmela prekročiť 1 mil. KĆs, vzhľadom na podstatné zvýšenie ťažnej kapacity to však nakoniec bolo 1,1 mil. Kčs.
Musel potiahnuť 400 tonový Ruslan
Menej známou skutočnosťou je, že veľkú časť vývoja letiskovej novinky zadalo vedenie Tatry podniku v Bánovciach nad Bebravou. Práce to však rozhodne neboli ľahké, pretože na ťahač boli nakoniec už počas vývoja kladené omnoho vyššie nároky. Nová Tatra musela totiž nakoniec utiahnuť aj najťažšie lietadlo na svete – naložený AN-124 Ruslan. Limit 230 ton tak rôzne vyššie záujmy posunuli až na 400 ton. V Tatre však úlohu neuveriteľným spôsobom zvládli a už na jeseň 1987 mali hotový prvý prototyp. „Na žiadosť riaditeľky ostravského letiska sme pripravili prototyp letiskového ťahača umožňujúceho pohyb veľkých dopravných lietadiel na letiskových plochách,“ spomína vtedajší hlavný konštruktér Tatry Kopřivnice, Milan Galia. Práve Ostrava v tom čase očakávala prílet An-124. ČSA dostali prvý kus už na začiatku roka 1988.
Letiskový ťahač s celkovými rozmermi 7900 x 2500 x 1950 mm mal pohotovostnú hmotnosť 22 ton. Pre ťahanie ťažkých lietadiel bol však vybavený prídavnými oceľovými závažiami ťažkými 6 ton, takže jeho pohotovostná hmotnosť v tejto konfigurácii vyskočila na 28 ton.
Letiskový ťahač vychádzal z modelového radu Tatra 815, používal zníženú kabínu (rovnakú používali aj žeriavové podvozky Tatra), v prípade letiskového ťahača však bola ešte nižšie, ako pri žeriavoch (strecha až štvormiestnej kabíny bola ešte o 325 mm nižšie ako pri žeriave), ako podvozok slúžila nosná rúra s výkyvnými polonápravami (tradičná konštrukcia Tatry) a nad dvomi prednými nápravami bol pozdĺžne uložený atmosférický motor 19.0 V12 (T3-930 TT) s max. výkonom 235 kW (pri 2200 ot./min.) a krútiacim momentom 1130 Nm (pri 1400 or./min.). Vďaka desaťstupňovej prevodovke (s redukciou) bol ťahač schopný pojazdových rýchlostí od 1,95 km/h (pri tomto tempe utiahol akékoľvek lietadlo na svete) až po prejazdovú max. rýchlosť 70 km/h. „Okrem prvého prevodového stupňa a spätného chodu boli všetky prevodové stupne s istenou synchronizáciou a radenie sme doplnili pneumatickým posilňovačom,“ pokračuje Milan Galia.
Aj keď bol Ruslan naložený až na 405 ton, Tatra ho potiahla, čím získala svetové prvenstvo.
Za potlesku politickej komisie
Nový letiskový ťahač sa prvýkrát predviedol v Prahe pri ťahaní lietadla IL-62. Aj napriek nie najpriaznivejším poveternostným podmienkam a klzkému podkladu lietadlo bez problémov potiahol, aj neskôr vytlačil na dráhu. A hoci už to by sa dalo považovať za veľký úspech a dôkaz jeho schopností, najväčšia výzva ho čakala o niečo neskôr, keď v Ostrave pristalo v tom čase najťažšie transportné lietadlo na svete – AN-124 Ruslan. Jeho vzletová hmotnosť bola 400 ton (prázdne vážilo 280 ton) a nová Tatra mala dokázať, že si s ním poradí. Ako to už pri politických objednávkach chodilo, predvádznie bolo plné superlatív a vyhláseniach o rekordoch, lietadlo tak v skutočnosti naložili až na 405 ton (pomocou vojakov základnej vojenskej služby a naložených Tatier) a všetci okolo čakali, ako si s ním ťahač poradí. „Svedkami tohto výkonu boli aj desiatky tisíc Ostravanov, ktorí sa prišli na Ruslan do Mošnova pozrieť,“ spomína na vtedajšie predvádzanie Galia. Tatra to nakoniec zvládla, čím si vyslúžila najvyššie uznanie. A aby toho nebolo málo, v roku 1988 získala aj zlatú medialu na Medzinárodnom veľtrhu v Brne. Z marketingového hľadiska tak vtedajšie vedenie urobilo všetko pre to, aby ťahač zaujal. A hoci sa z neho podľa dostupných údajov nakoniec vyrobilo len 5 kusov (obchodné pozadie celého projektu zostáva obostreté tajomstvami), po technickej stránke šlo o mimoriadne dielo, ktoré si rozhodne zaslúži spomienku.
zdroj: Tatra Kopřivnice, Život s erbem Tatry (Milan Švihálek)
Jeho 19-litrový naftový motor spotreboval priemerne 45 l/100 km (pri presunoch). Hnané boli pochopiteľne všetky kolesá.
