Legendárny Robur LO 3000 oslavuje polstoročie. Benzínový autobus potešil dizajnom aj komfortom

Výrobou veľkých autobusov sa v bývalom Východnom bloku zaoberalo hneď niekoľko výrobcov, vrátane československej Karosy vo Vysokom Mýte. A aj keď sa jednotliví producenti postarali o dostatočné zásobovanie socialistických trhov, čoho bol stále nedostatok, to boli menšie autobusy, ktoré by napĺňali potreby menších podnikov, či družstiev a iných, vtedy takmer výlučne štátnych organizácií. Preto z času na čas vznikali konštrukcie odvodené od menších nákladných áut suplujúce malé autobusy. Jednou z podobných konštrukcií bol aj východonemecký Robur a z neho odvodený autobus.

Dá sa aj komfortnejšie

Spoločným znakom autobusov odvodených priamo z nákladných áut na ráme je obmedzený komfort. Skrátka, vždy bolo cítiť, že v základe šlo o úžitkové autá nastavené na veľké užitočné hmotnosti. Práve Robur LO 3000 a z neho odvodený autobus na „mäkkých“ listových pružinách však ukázali, že sa to dá aj komfortnejšie. Pohodlnou jazdou koniec, koncov vynikal už jeho predchodca LO 2500.

Robur LO 3000 bol novinkou modelového roka 1974 a verejnosti sa prvýkrát ukázal presne pred polstoročím. Rovnako ako predchodca mal pod svojou charakteristickou kabínou vzduchom uložený benzínový motor s objemom 3,3 l a výkonom 55 kW/75 k (predchodca mal 70 koní). Výkon posielal na zadné kolesá cez päťstupňovú manuálnu prevodovku. Označenie LO 3000 znamenalo užitočnú hmotnosť 3 t (LO - benzínový, LD - dieselový). A rovnako ako z predchodcu LO 2500 bol aj z „tritisícky“ odvodený malý autobus pre 20 cestujúcich. Ten bol opäť typický svojou oblou karosériou, vďaka ktorej tento bus dodnes mnohý považujú za najkrajší v celom Východnom bloku. Jeho vzhľad trpel len pomerne úzkymi rozchodmi pôvodných tuhých náprav. Aj jeho konštruktéri totiž museli často improvizovať a využívať komponenty tak, aby boli využiteľné naprieč celým výrobným portfóliom. Prejavovalo sa to aj v malej pružnosti finančne poddimenzovaného vývoja. A hoci bol nástupca modelu 3000 pripravený už na prelome 70. a 80. rokov, z jeho sériovej výroby nič nebolo a až do konca produkcie vznikal Robur LO 3000 v takmer pôvodnej podobe. Po zjednotení Nemecka sa hospodárstvo bývalého Východného Nemecka výrazne transformovalo, čo so sebou okrem iného prinieslo aj definitívny koniec značky Robur. Jej autá, vrátane elegantných autobusov sú však dodnes obľúbeným objektov zberateľov a nadšencov do veteránov.