Príbeh dnes už legendárnej Škody 1203 bol opísaný snáď tisíckrát a spomínať ho celý znova ani nemá význam. A hoci je dnes autom, na ktoré nostalgicky spomína stále viac a viac ľudí, na začiatku to taká romantika rozhodne nebola. Teda na tom úplnom, ešte áno, v reálnom svete plnom zlých politických rozhodnutí a nekompetencie sa však jej čaro začalo rýchlo rozplývať. Len málokto totiž tuší, že rozhodnutie na vývoj novej úžitkovej škodovky s trambusovou kabínou padlo už v druhej polovici 50. rokov. Tlačil na to najmä Motokov, ktorý mal eminentný záujem na tom, aby sa úžitkové autá vyvážali do zahraničia a boli konkurencieschopné. Ak by prišla nová úžitková Škoda na trh včas, patrila by k najmodernejším úžitkovým autám na európskom trhu. Jej navrhovaná konštrukcia bola totiž v mnohých aspektoch lepšia, než pri konkurenčných VW Bus, Citroën HY, či v tom čase nedávno predstavenom Forde Transit. Na rozprávky sa však v centrálne riadenom Československu nehralo a tak sa po nekonečných odkladoch výroby jej skutočná sériová produkcia rozbehla až v roku 1968. A to už patrila skôr k priemerným autám a podpriemernou spoľahlivosťou a pochybnou dynamikou.
Životnosť 300 000 km?
Sériová Škoda 1203 sa za svoju priestrannú a bohato presklenú karosériu rozhodne hanbiť nemusela. Miesta v nej bolo podstatne viac, než v predchádzajúcej Škode 1202 STW a koncepčne sa k nej hodil aj podvozok s nezávisle zavesenými všetkými kolesami. Horšie to bolo so zadnými výkyvnými nápravami v praxi. V nezaťaženom stave spôsobovali nestabilitu v oblúkoch a problémy s trakciou na mokrých a klzkých povrchoch. Nehovoriac o spoľahlivosti, na ktorej automobilka pracovala prakticky po celú dobu života „Tisícdvestotrojky“. Výrobné náklady na model Š 1203 boli pritom výrazne vyššie, než na staršiu, no spoľahlivejšiu Š 1202. A čo je ešte smutnejšie, pri zachovaní pôvodných návrhov a technológií (z ktorých sa muselo neskôr pochopiteľne znižovať) bola teoreticky vypočítaná životnosť Škody 1203 až 300 000 km. Ako to bolo v praxi po vynútených šetriacich zásahoch, dnes už každý vie.
Prvé kusy mali motor s objemom 1,2 l a výkonom 35 kW (48 k). Od roku 1969 sa zvýšil na 37,5 kW (51 k). Jej maximálna rýchlosť v ideálnych podmienkach bola 95 km/h.
Zaujímavé, ale v tom čase vlastne typické, bolo aj určenie auta výlučne pre štátne podniky a inštitúcie, ktoré mohli ich nákup plánovať len na základe pridelenia bilančných prídelových poukazov od Štátnej plánovacej komisie. Súkromníci ju kupovať nesmeli, pretože hrozilo, že by s ňou mohli podnikať, čo nebolo dovolené (a zároveň nestačili jej výrobné kapacity uprednostňujúce export pred domácimi zákazníkmi). V roku 1968 vyrobila automobilka prvých 192 kusov dodávkovej verzie a 3 štandardné mikrobsy.
Od roku 1976 mala dostať Škoda 1203 úplne nový motor s objemom 1,5 l, užitočnú hmotnosť zvýšenú na 1250 kg a zadnú nápravu s vlečenými ramenami. Nedostatok peňazí však jej vývojové práce zastavili.
Aj s naftovým motorom
Od roku 1981 bola jej výroba auta definitívne presunutá do Trnavy (Š 1203 sa tu súbežne s Vrchlabím vyrábala od roku 1973). Popri neustálom boji s kvalitou však dochádzalo aj k jej priebežným modernizáciám. Asi najvýraznejšou bol príchod motora s objemom 1,43 l a výkonom 42 kW (57 k). Novinkou bola aj päťstupňová manuálna prevodovka. V roku 1996 sa pod jej kabínou na chvíľku objavil dokonca naftový motor 1.9 D z dielní VW. Ako uvádza automobilka Škoda Auto, v období rokov 1968 – 1981 sa vo Vrchlabí vyrobilo 69 727 kusov Š 1203 a v rokoch 1973 – 1999 ďalších 89 000 áut v Trnave.
Škoda 1203 mala premiéru na X. medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Brne (september 1968). Vo výrobe zostala až do roku 1999.
zdroj: Škoda Auto
