Maďarský výrobca autobusov Ikarus sa okrem diaľkových a linkových autobusov pochopiteľne sústreďoval aj na výrobu ich mestských verzií. Práve po nich bol totiž obrovský dopyt, pretože, rovnako ako v Československu, aj v Maďarsku šlo predovšetkým o dopravu a rozvoz pracujúcich po mestách. Často sa tak dostávali mestské autobusy do sériovej výroby ešte skôr, než ich linkové, či nebodaj diaľkové verzie. Prototyp mestského autobusu Ikarus 415 vznikol už v roku 1985 a o dva roky neskôr výrobca rozbehol aj jeho sériovú výrobu. Verejnosť však čakala aj na jeho kĺbovú verziu s podstatne vyššou prepravnou kapacitou. Dostala označenie Ikarus 435 a jej prototyp postavili v roku 1988.
Testovanie v „ostrom“ režime
Je určitou zaujímavosťou, že výrobcovia autobusov svoje výrobky testujú priamo pri nasadení na pravidelných autobusových linkách. Skúšky na uzavretých polygónoch totiž nedokážu nasimulovať dlhodobú záťaž pri preprave cestujúcich a tak musia po vybavení potrebných schvaľovacích formalít vyraziť priamo do ulíc. Kĺbový Ikarus 435 tak v roku 1988 vyrazil na testovanie na linky Bratislavy. Dostal označenie Ikarus 435.02P1, špeciálne evidenčné čísla a jazdil v rovnakom režime ako všetky ostatné vtedajšie mestské autobusy. Pre výrobcu tak poskytol veľmi dôležitú spätnú väzbu. Nielen čo sa týka technických detailov, ale aj postrehov od vodičov, či dokonca cestujúcich. V roku 1990 preto mohol maďarský výrobca rozbehnúť ich sériovú výrobu (prototypy samozrejme jazdili aj po iných mestách, slovenská Bratislava bola len jedným z nich). Len pre zaujímavosť, prvé sériové verzie označené Ikarus 435.18 sa v Bratislave objavili až v roku 1996. Celkovo ich tu nakoniec jazdilo necelých 100 kusov. Mali dĺžku 17 850 mm, ich motory MAN s objemom valcov 6,9 l dosahovali max. výkony v rozsahu 191 – 198 kW (260 – 269 k) a dokázali ich cez štvorstupňový automat rozbehnúť na necelých 75 km/h. Sériovú výrobu kĺbového modelu 435 ukončil Ikarus v roku 2002.
