Československé autobusy patria všeobecne medzi veľmi vyhľadávané konštrukcie. A nielen v Čechách a na Slovensku. Zberateľské autobusy sú vôbec veľmi špecifická skupina veteránov, či youngtimerov. Zachovalo sa ich totiž ešte menej, než bežných nákladných áut, väčšina z nich v čase vyraďovania z prevádzky skončila v šrote, nikomu nechýbali a tie, čo prežili, nakoniec odišli ďalej na „východ“. V prípade opisovanej „ešelky“ 11 ich väčšina preživších nakoniec zamierila do Bulharska a Albánska. A tam jazdili až do úplného unavenia materiálu. Že vydržali nemožné, je výsledkom aj jch pokrokovej konštrukcie.
Viac miesta a rýchlejšia aj lacnejšia výroba
V roku 1959 vzniklo vládne uznesenie, ktoré uložilo vtedajšiemu Ministerstvu všeobecného strojárenstva povinnosť zabezpečiť vývoj veľkokapacitného autobusu, ktorý by slúžil najmä ako náhrada mestských verzií Škody 706 RTO. Tie nedokázali odviezť potrebný počet cestujúcich dochádzajúcich do práce a ich prevádzka v mestách bola pomerne neekonomická. A ako to vtedy chodilo, ministerstvo poverilo úlohou štátny podnik Karosa vo Vysokom Mýte. Jeho konštruktéri tak stáli pred neľahkou úlohou postaviť autobus podľa veľmi prísnych zadávacích parametrov. Dnes je s odstupom času malým zázrakom, ako výborne si s úlohou poradili. Všetkým bolo totiž zrejmé, že len s modernizáciou Škody 706 RTO nevystačia.
Ako prvá sa z celého radu predstavila mestská verzia ŠM 11.
Vo Vysokom Mýte nakoniec vyrukovali s neuveriteľne pokrokovou konštrukciou, kedy prešli nielen na polosamonosnú konštrukciu skeletu, ale motor umiestnili do stredu autobusu pod podlahu. Jeho hmotnosť 830 kg (v prípade prvého použitého agregátu ML625) tak umiestnili takmer do ťažiska celého autobusu. Aj preto mala Karosa Š 11 vynikajúce jazdné vlastnosti a pamätníci dodnes spomínajú, že s autobusom sa dalo v zákrutách jazdiť takmer ako so športovým autom. Práve v tomto období vzniklo známe heslo, že „najrýchlejším dopravným prostriedkom na československých cestách je Karosa“. Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že konštrukcia všetkých verzií, teda ŠM 11, ŠL 11 a ŠD 11, bola naozaj výrazne nadčasová a plne konkurencieschopná aj pri porovnaní s vtedajšími konštrukciami „západných“ výrobcov autobusov. V niektorých aspektoch ich vo Vysokom Mýte dokonca predbehli a je objektívnou pravdou, že z konštrukčného hľadiska malo Československo v roku 1962 (vtedy sa verejnosti Karosa Š 11 predviedla prvýkrát) jeden z najmodernejších autobusov celkovo. Z pohľadu kvality výroby montáže a použitých materiálov to už žiaľ taká idylka nebola.
Venovať sa všetkým jej verziám, prípadne technickým parametrom, by bolo na dlho, úlohou tejto krátkej pripomienky je vyzdvihnúť neuveriteľné úsilie a um konštruktérov tohto autobusu, ktorým sa v nehostinných podmienkach vtedajšieho politického pozadia podaril doslova husársky kúsok.
zdroj: Iveco Bus
