Že vám je označenie Karosa LC 736 povedomé a nejde o žiadnu exkluzivitu? Máte pravdu, autobusový rad „700“, ako sa označovali prvé hranaté Karosy z Vysokého Mýta, pozostával z troch základných typových radov odlíšených veľkými začiatočnými písmenami. Mestské verzie niesli typové označenie B (bus), linkové C (Coach) a diaľkové LC (Long distance Coach). Diaľkové verzie Karosa rozdelila na dve vetvy, na štandardné LC 735 a luxusnejšie vybavené LC 736. A práve vtedajší vrchol, LC 736, mal už na začiatku produkcie veľkolepé plány.
Skúšobné prototypy museli na stanovenom okruhu najazdiť 80 000 km, prvých 3000 km bolo určených na zábeh. Karosa musela odolávať aj mrazom pri vonkajších teplotách -40 °C (špeciálna skúšobná komora sa nachádzala na Slovensku).
„Letecká“ linka Praha – Brno – Bratislava
Novo vybudované diaľničné spojenie D1 medzi Prahou a Brnom bolo hlavným impulzom k nápadu, prepojiť obe metropoly expresnou diaľničnou linkou, ktorá by mohla dokonca nahradiť vtedy hojne využívané letecké spojenie a presunúť tak časť cestujúcich z lietadiel do pohodlných luxusných autobusov. Konštruktéri z Vysokého Mýta preto boli vyzvaní, aby pripravili autobus, ktorý by danú expresnú linku dôstojne zvládal. Cieľom bolo vyvinúť prototyp luxusne vybavenej Karosy LC 736 s max. rýchlosťou neuveriteľných 140 km/h (max. povolená diaľničná rýchlosť pritom bola 110 km/h). Aj sa im to podarilo, autobus však museli obuť na špeciálne pneumatiky Michelin s vysokorýchlostným indexom. Ako však spomína Jiří Vodstrčil zo skúšobného oddelenia, pri tak vysokých rýchlostiach už neboli jazdné vlastnosti Karosy úplne bezpečné. „Pri jednom výjazde z lesa na šíru pláň hodil náraz bočného vetra s autobusom tak, že sme doslova preleteli cez dva jazdné pruhy do strany,“ spomína Vodstrčil. Bez ohľadu na tento aspekt však zostali problémom aj spomínané pneumatiky. Domáci výrobca Barum nedokázal vysokorýchlostné pneumatiky pre Karosu vyrobiť, a tak boli neskoršie sériové Karosy vybavené štandardnými československými pneumatikami Barum a ich maximálna konštrukčná rýchlosť bola znížená na 100 km/h. Expresná diaľková linka medzi Prahou, Brnom a neskôr aj Bratislavou (bez medzizastavení) skutočne vznikla a jazdili na nej autobusy s bohatším vybavením, takže si pasažieri v expresných Karosách naozaj užívali o niečo vyšší komfort ako na bežných linkách. Expresy s nadštandardne vysokou max. rýchlosťou sa však nadobro stali minulosťou.
zdroj: Iveco ČR, Autobusy Karosa 700 (Martin Harák, Grada)
Vrcholná verzia LC 736 mala nad každým sedadlom vlastné vetranie, aj čítaciu lampičku.
