Ikarus, ako najväčší výrobca autobusov v rámci bývalého Východného bloku, disponoval nielen veľkou výrobnou, ale aj vývojovou základňou. Jeho konštrukčná kancelária preto často riešila nielen sériové autobusy, ale aj malosériové modely, či kusové prototypy. Na ich neskoršiu výrobu musel mať totiž výrobca veľké portfólio sériových modelov, ktoré zabezpečili dostatočnú materiálovú základňu, aj potrebné know-how. A to Maďari uplatnili aj pri návrhu letiskového špeciálu prispôsobeného vtedajším požiadavkám aerolínií a správcov letísk. V roku 1977 tak vznikol veľmi špecifický Ikarus 290.
Ikarus 290 mal, vzhľadom na špecifické použitie na letisku, nástupné a výstupné dvere na obidvoch stranách.
S pohonom ako Wartburg
Reč je samozrejme o koncepcii pohonu, nič iné totiž Ikarus 290 s východonemeckým Wartburgom spoločné nemal. Bol to Ikarus s predným pohonom, teda niečo, čo nemalo vo svete bežných autobusov obdoby. Šlo o 14 metrov dlhý trojnápravový špeciál vyvinutý pre prevoz cestujúcich z letiskových hál a terminálov k lietadlám a späť. V Maďarsku tak už v druhej polovici 70. rokov navrhli a vyrobili nízkopodlažný autobus, veď jeho podlaha bola len 30 cm nad vozovkou. A práve tá bola aj dôvodom neštandardného pohonu prednej nápravy. Pod nízku podlahu sa totiž motor nevošiel, musel tak byť pod tunelom v prednej časti a keďže tu nebol ani priestor pre kardan smerujúci pod podlahou k zadným nápravám, konštruktéri posielali jeho výkon na predné kolesá. To si v konečnom dôsledku mohli vzhľadom na špecifické použitie aj dovoliť. Na rovnej betónovej ploche letiska nehrozili problémy s trakciou, ani žiadne nerovnosti, takže problémom nebol ani masívny predný previs zabezpečujúci potrebnú hmotnosť nad hnacou nápravou.
Pri plnom obsadení mal Ikarus 290 celkovú hmotnosť 21,5 t.
Viac ako 140 ľudí
Konštrukčnému tímu šlo pochopiteľne aj o čo najväčšiu prepravnú kapacitu autobusu, v Ikaruse 290 sa tak odviezlo až 143 cestujúcich. Pre sedenie však bolo určených len 16 miest. O pohon sa staral licenčný 11-litrový motor Rába-MAN D 2356 (162 kW/220 k) so štvorstupňovou manuálnou prevodovkou (umiestnenou vpredu pri motore). Do roku 1982 však vyrobili len desať kusov, z toho jeden slúžil až do prvej polovice 90. rokov na letisku v Prahe. Dodnes zostáva trojnápravový Ikarus 290 veľkou kuriozitou a ukážkou vtedajších možností výrobcu.
