Dokážete si predstaviť stavenisko, logistické sklady, zásobovanie či komunálne služby obsluhované výlučne elektrickými nákladnými automobilmi? U nás a vo väčšine sveta zatiaľ veľmi nie, sú však miesta, kde nápad tohto typu dotiahli do reality alebo presnejšie povedané, postupne sa o to snažia.
Neznáma značka, známy základ
Reč je o švajčiarskej spoločnosti Designwerk Products AG z Winterthuru, ktorá sa rozhodla elektrifikovať nie jedno alebo dve úžitkové vozidlá, ale naopak desiatky rôznych typov nákladných áut. Že ste o tejto firme ešte nepočuli a zaujíma vás, ako mohli z nuly vyvinúť a postaviť takú veľkú flotilu? No, nevyvinuli a nepostavili.
Designwerk totiž rozbehol svoje podnikanie na spolupráci s Volvom, od ktorého berie nielen šasi s nápravami (pochopiteľne odstrojené, bez pôvodných motorov a prevodoviek), ale v podstate kompletné typové rady FM, FMX, vrcholné FH i modely Low Entry, aj so všetkými variantmi kabín, vrátanie vybavenia.
Tieto vozidlá potom bez väčšieho špekulovania osadí elektromotormi s jednotným výkonom rovných 500 kW, teda 680 koní, elektronikou a podľa potrieb a samozrejme finančných možností zákazníka namontuje do zvoleného stroja batérie s rôznou kapacitou. Aby sa konštruktérom lepšie pracovalo, vytvorili tri základné balíčky akumulátorov. Prvý má 85 kWh, prostredný dvojnásobných 170 kWh a najväčší z nich disponuje 225 kWh.
Ich vzájomnou kombináciou firma následne vyrába rôzne veľké zásobníky elektrickej energie, pričom najmenší z nich – určený predovšetkým do mestskej premávky napríklad pre smetiarske autá – má 340 kWh (2x170 kWh). Pre vašu predstavu – ide o ekvivalent približne 100 litrov nafty a na obyčajné poskakovanie od domu k domu asi stačí, ak by ste ale mali pocit, že je to málo, k dispozícii máte aj iné možnosti.
Ten najväčší set, ktorý Designwerk montuje do svojich strojov nazvaných Futuricum, obsahuje štyri najväčšie balíky s kapacitou 225 kWh, takže vo výsledku klient dostane vozidlo s výkonom 680 koní a kapacitou 900 kWh, teda ekvivalentom približne 260 litrov nafty. To neznie zle, ak si ale myslíte, že by sme v prípade elektromobilov nemali zabúdať ani na ich nevýhody, tak máte samozrejme pravdu. Nezabúdame a tu sú.
Tým prvým problémom je hmotnosť. Aj ten najmenší balíček batérií (85 kWh) váži aj s obalom 610 kg a najväčší dokonca ako bežné auto nižšej strednej triedy, teda 1360 kg. Dajte ich dohromady 4 kusy, aby ste dosiahli na spomínaných 900 kWh a máte užitočnú hmotnosť zníženú o 5440 kilogramov. Pochopiteľne od tohto čísla je nutné odpočítať váhu odstráneného naftového motora a prevodovky, v zásade ale vždy dostanete nižšie zaťaženie než u pôvodného auta.
Druhý háčik sa ukrýva vo využiteľnosti celkovej kapacity článkov. Kvôli ochrane pred hlbokým vybitím, ktoré by lítiovo-iónové akumulátory spoľahlivo zničilo, v skutočnosti nemôžete využiť všetku dostupnú energiu, ale len jej pomernú časť. Aby sme boli konkrétni, z 900 kWh vám elektronika dovolí odčerpať len 765 kWh, čo predstavuje 85 percent dostupnej kapacity. Takže z ekvivalentu 260 litrov nafty máte zrazu cirka 225 litrov.
Podobne sú na tom i ostatné dostupné prevedenia. Z paketu 680 kWh máte reálne k dispozícii 578 kWh, z balíčku 510 kWh je využiteľných len 434 kWh a takto to pokračuje aj v prípade ostatných setov s kapacitou 450 a 310 kWh. Vždy musíte odpočítať pätnásť percent.
„Tankovanie“ v hodinách až týždňoch
Nemenej náročné je tiež nabíjanie. Autá majú integrované nabíjačky s výkonom 22 kW alebo za príplatok 44 kW, ale ich použitie vám veľa výhod nedá. Len pre predstavu. Ak by ste si objedali Futuricum Volvo s kapacitou 900 kWh a k nemu 22-kW nabíjačku, budete musieť na 100-percentné nabitie čakať takmer 39 hodín. A ani výkonnejšia nabíjačka nie je až takou veľkou výhrou – nabíjanie s ňou trvá 19 hodín a 20 minút.
Jedinou rozumnou alternatívou tak sú vysokovýkonné nabíjačky typu CCS s príkonom 150 kW alebo 350 kW, ale dokážete si asi predstaviť, ako musí vyzerať ich istenie a prierezy použitých vodičov. A aj s tou najsilnejšou nabíjačkou vám nabíjanie na 80 percent kapacity potrvá hodinu a trištvrte. Modely s menšou kapacitou sa budú samozrejme nabíjať o niečo kratšiu dobu, ale záleží v prvom rade na tom, akú nabíjačku si môžete dovoliť. Ak len sériovo dodávanú (22 kW), tak aj model s kapacitou 340 kWh budete nabíjať 14 a pol hodiny.
Pochopiteľne nabíjať podobné obrovské články z bežnej domácej zásuvky je absolútny nezmysel a nikto to robiť nebude. Aby ste si ale urobili obrázok o tom, čo by to znamenalo, vedzte, že tých 340 kWh (resp. efektívnych 289 kWh) by ste pri zásuvke istenej 10-ampérovou poistkou nabíjali 125,7 hodiny a to nepočítame straty. Inak povedané, 5 dní, 5 hodín a 40 minút k tomu. A tých 900 alebo 765 kWh efektívnych? Na nabitie by ste čakali približne dva týždne. Ešte raz opakujeme, takéto prestoje nedávajú absolútne žiadny zmysel a nikto príčetný by také veľké akumulátory z bežnej zásuvky nenabíjal. Je to len pre vašu predstavu, ako by to vyzeralo.
Posledný detail, ktorý by sme radi rozobrali, sú ceny, Designwerk Products sa však cenníkom akosi nechváli a ani trochu nás to neprekvapuje. Pravdou je, že hodnota článkov, respektíve cena za jednu kWh v posledných rokoch významne klesá, stále je ale bežné, že batérie kľudne tvoria až polovicu ceny celého automobilu. A to niektoré elektromobily zvyčajne stoja dvojnásobok bežného modelu so spaľovacím motorom. Nemyslíme si, že by to u batériami poháňaných nákladných vozidiel malo byť významne inak, ale konkrétnymi číslami vám slúžiť nemôžeme.
Elektrická mobilita je nám v súčasnosti predkladaná ako jediná správna cesta ku spáse planéty a kto si dovolí spochybniť ju, je považovaný za vraha ľadových medveďov a podporovateľa katastrofy v globálnej mierke. Skrátka pomaly za vyvrheľa spoločnosti, ktorý má právo maximálne tak držať hubu a krok.
Aby náhodou nedošlo k omylu, radi by sme pripomenuli, že nám záleží na prírode. Ekológiu považujeme za rovnako dôležitú ako technologický pokrok. Ak by sme ale aj zabudli na to, v akých podmienkach sa ťažia vzácne materiály na akumulátory, akým spôsobom sa niekoľkokrát prepravujú z jedného konca sveta na druhý kvôli spracovaniu, ako komplikovaná a environmentálne náročná je ich recyklácia a tiež fakt, ako sa dnes produkuje väčšina elektrickej energie, tak batériové nákladné autá zatiaľ pre väčšinu firiem ani náhodou nepredstavujú skutočne plnohodnotnú alternatívu ku strojom so spaľovacími motormi.
Nevylučujeme samozrejme, že sa tak raz stane. Ale so súčasným stavom infraštruktúry, aktuálnou hustotou energie v dostupných batériách v pomere k ich hmotnosti a cene, máme k elektrickému raju na zemi skutočne ďaleko. A je celkom smutné, že je nám po politickej línii vnucovaný, či sa nám to páči alebo nie.
