Výbor Európskeho parlamentu prijal stanovisko k novým emisným normám pre ťažké úžitkové vozidlá. Zatiaľ čo osobné vozidlá majú dosiahnuť nulové emisie od roku 2035, čo v skutočnosti zastaví predaj nových vozidiel so spaľovacími motormi, pre nákladné vozidlá a autobusy bude poskytnutý dlhší časový rámec na elektrifikáciu.
Európski poslanci pripravili text, ktorý nespĺňa očakávania ani aktivistov, ani priemyslu. Výrobcovia automobilov dúfali, že v rámci znižovania emisií sa budú zohľadňovať aj biopalivá a syntetické palivá, ale tentokrát sa im to nepodarilo. Táto situácia môže byť aj výsledkom toho, že silný tlak na čo najprísnejšiu verziu textu vyvíjala aj významná skupina podnikov.
Jadro problému
Európske orgány aktuálne prerokúvajú legislatívu s cieľom zelenšie orientovať nákladnú a autobusovú dopravu. Veľké vozidlá s dlhým dojazdom predstavujú v elektrifikácii väčší problém ako osobné vozidlá – vyžadujú si robustnejšie baterie a výkonnejšie nabíjacie stanice.
V dôsledku toho nebolo navrhované úplné odstránenie emisií, akým je to v prípade osobných áut. Európska komisia predložila plán, podľa ktorého by sa emisie nových úžitkových vozidiel do roku 2034 mali znížiť o 45 %a do roku 2040 až o 90 %.
Tento návrh získal v hlasovaní podporu europoslancov, pričom do roku 2039 navrhli sprísniť zníženie emisií zo 64 na 70 percent. Ešte to však musia odsúhlasiť s členskými štátmi, ktoré sa klonili k pôvodným cieľom navrhnutým komisiou. Očakáva sa, že kľúčové aspekty tohto plánu nadobudnú účinnosť.
Stanovené ciele sa budú dotýkať iba novovyrobených vozidiel a nebudú mať vplyv na súčasné vozidlá. V praxi to znamená, že automobilky môžu pokračovať vo výrobe veľkých vozidiel so spaľovacími motormi, avšak po roku 2040 bude možné takéto motory inštalovať len do obmedzeného počtu týchto vozidiel. Ostatné by mali byť poháňané elektricky alebo vodíkom.
Ako reaguje verejnosť?
Sektor automobilového priemyslu tvrdí, že stanovené ciele sú síce ambiciózne, no v praxi sa môžu ukázať ako nerealizovateľné. Toto vyjadrenie naznačuje, že automobilkám sa nepodarilo presadiť všetky svoje požiadavky. Sú nespokojné predovšetkým s tým, že pri výpočte zníženia emisií sa nebude brať do úvahy použitie bioplynu či syntetických palív v spaľovacích motormi.
Krajiny ako Poľsko a Česko boli za zarátavanie týchto technológií, avšak čelili odporu nielen od ekologických aktivistov, ale aj od významných firiem, ktoré sú závislé na nákladnej doprave. Tieto firmy, medzi ktorými nájdeme napr. Ikea či Unilever, tlačili na prísnejšiu reguláciu.
Argumentom je, že takéto technológie by mali byť vyhradené pre sektory ako lodná alebo letecká doprava, kde je proces elektrifikácie komplikovanejší a náročnejší.
Čo nás čaká?
V nasledujúcom mesiaci 11/2023 bude o predloženom návrhu rozhodovať celý Európsky parlament. Po tomto hlasovaní sa europoslanci budú musieť zhodnúť s predstavitelmi členských štátov a ich ministrami na konečnej podobe legislatívy. Medzi hlavnými otázkami je aj tá, kedy budú nové mestské autobusy úplne bezemisné - či to bude už od roku 2030 alebo možno až o päť rokov neskôr.
Po dosiahnutí konsenzu bude pre výrobcov jasné, aké záväzky budú musieť splniť v oblasti ekologizácie vozového parku. Aj keď vozidlá tejto kategórie predstavujú iba malý podiel z celkového objemu premávky, majú významný podiel na celkových emisiách na cestách.
zdroj: Euractiv.sk
foto: cz.depositphotos.com
