Mohli by sme vám tu a teraz prekopírovať oficiálnu tlačovú správu, na ktorú sa začali odvolávať všetky možné agentúry, ktoré z nej povyťahovali viac či menej podstatné detaily. Ale poďme na trochu inak.
Výroba vozidiel je pre Slovensko aj naďalej kľúčovým hospodárskym odvetvím. Stále sme svetovým lídrom vo výrobe áut na 1000 obyvateľov. V roku 2021 to bolo presne 184 kusov na tisíc Slovákov. Podiel automobilovej produkcie na celkovej priemyselnej výrobe Slovenska dosiahol hranicu 47,7 percenta a na exporte krajiny sa podieľala viac ako 42 percentami. A ešte jedno nie nepodstatné číslo: s týmto odvetvím je u nás pracovne previazaných približne štvrť milióna ľudí.
EÚ a naše záväzky, ktoré sme ako krajina viac či menej nútení prijímať, nám ukazujú smer vývoja, výroby aj používania automobilov. Smeruje to k elektromobilom, či chceme alebo nie. Mohlo by to ísť určite aj pomalšie aj plynulejšie, bez dotácií, prirodzeným vývojom trhu, ale o tom možno až nabudúce. Skrátim to. Do veľkej miery sme na automobiloch závislí, pričom v budúcnosti sa na našich exportných trhoch počíta so stále väčším počtom elektromobilov. Čím sa dostávame k dôležitej otázke.
My tu ešte stále nemáme firmu vyrábajúcu batérie?!
Všetky akumulátory pre prvovýrobu sa dovážajú z okolitých krajín. Doteraz to nejako zvlášť nevadilo, ale predlžovalo to a zároveň čiastočne predražovalo výrobné procesy. A čím viac sa tu bude produkovať e-automobilov, tým vypuklejší bude tento problém. Navyše, batérie sa stávajú strategickou komoditou. Áno, rozbieha sa tu (vo Voderadoch neďaleko Trnavy) ambiciózny projekt spoločnosti InoBat Auto, lenže to je tak trocha beh na dlhú trať. Prirovnal by som to k vývoju super výkonného rýchlovlaku. Darmo ho vyvíjate a konštruujete, keď potrebujete voziť ľudí a tovar už teraz a navyše ste pre ten nový rodiaci sa vlak postavili len testovaciu dráhu v rámci areálu podniku a s inou ani nepočítate. Možno to nie je úplne korektné, ale tak mi to príde.
Podľa ZAP je jednou s vážnych výziev v roku 2022 pokračovanie v zelenej transformácii Slovenska. Pripojili sme sa k dokumentu „Green Deal“, k deklarácii Európskej komisie na ceste k uhlíkovej neutralite. Akčný plán „FIT FOR 55“ obsahuje konkrétne záväzky aj pre nás. Okrem iného sem patrí zníženie emisií z dopravy, budovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá, redukcia emisií z dopravy aj prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energie a palivá, či nová štruktúra minimálnych daňových sadzieb založená na skutočnom energetickom obsahu a environmentálnych vlastnostiach palív a elektriny. „Ciele stanovené v týchto dokumentoch sú naozaj ambiciózne a sú pre nás záväzné, žiaľ momentálny stav nie je ani zďaleka uspokojivý. Slovensko zaostáva vo všetkých podstatných kategóriách,“ upozorňuje Alexander Matušek prezident ZAP.
To, že Slovensko zaostáva v zelenej transformácii krajiny už teda vieme. Vozidiel BEV a PHEV (teda výlučne elektromobilov a plug-in hybridov) sa v roku 2021 v EÚ predalo 18,9 percenta, na Slovensku však tvorili len 3 percentá z celkového počtu nových registrácií. Pre lepšiu predstavu, išlo o niečo viac ako 3000 vozidiel. No ak by sme mali napĺňať predstavy našich záväzkov, už v roku 2025 by sa ich tu malo predať a zaregistrovať 55 000 kusov. Otázkou ale je: máme podporovať predaj vozidiel na alternatívne pohony z daní ostatných občanov, ktorí si drahý elektromobil alebo len o niečo lacnejší dobíjací hybrid nemôžu dovoliť?
A čo verejne dostupné miesta na „tankovanie“?
Vodíkové čerpacie stanice zatiaľ v zásade akútne nepotrebujeme. Ak nejaké vzniknú, zatiaľ by na nich mohla tankovať jediná Toyota Mirai, ktorá sa vlani na Slovensku predala. Ako bývalý užívateľ vozidla na LPG si celkom dobre pamätám, ako pomaly sa rozširovala sieť na plyn. A ešte horšie je to u nás s rozširovaním CNG a LNG staníc, ktoré tu už dávno mohli a mali byť vo väčšom počte. O poznanie rýchlejšie je budovanie elektrických nabíjacích staníc, no stále asi máme čo zlepšovať. Podľa údajov ZAP sa v roku 2020 na Slovensku vybudovalo 820 nabíjačiek, pričom ambícia je mať ich do roku 2025 už 5500 a do roku 2030 ich budeme potrebovať až 25 000. Nehovoriac o tom, že tie nabíjačky by mali byť aj dostatočne výkonné, pretože ak nebudú, bude ich tu musieť vyrásť ešte o pár tisíc viac, aby stíhali nabíjať.
Nedá sa nesúhlasiť s vyjadrením pána Alexandra Matušeka, ktorý okrem iného povedal: „Ak chceme zabezpečiť dostupnú mobilitu pre občanov Slovenska, je potrebné začať realizovať motivačné schémy pre rozvoj mobility a príslušnej nabíjacej a tankovacej infraštruktúry tak, aby sa moderné alternatívne technológie stali atraktívnejšie a dostupnejšie pre bežného obyvateľa. Na Slovensku veľa hovoríme, no riešime veci reštrikciami a zvyšovaním poplatkov, nie podporami a motiváciou.“
A čo dodať záverom?
Ukončil by som to otvorenou otázkou s prirovnaním, ktorú si už v zásade položilo viacero triezvym rozumom obdarených ľudí. Možno trocha opovážlivé, ale snáď pochopiteľné pre všetkých našincov. Načo sa vôbec horlivo zaväzujeme k plneniu ambicióznych cieľov typu „Vyvinieme, vyrobíme a hneď a zaraz sa začneme voziť na Šinkansenoch?!“, keď sa tu zatiaľ vozíme na Stakčínskej strele a tratiach pre Šinkanseny úplne nevhodných…?
zdroj: ZAP, Shutterstock
