Mnohé autá prešli automobilovou históriou bez toho, aby za sebou zanechali výraznejšiu stopu. Sú však aj také, na ktoré dodnes spomíname, či už z dôvodu mimoriadne podareného dizajnu, alebo ich jazdných schopností, či nevšedných predajných úspechov. O Renaulte Espace by sa dalo smelo prehlásiť, že preň platí všetko spomenuté. A aby toho nebolo málo, stál pri zrode segmentu, ktorý na dlhé roky utváral trh legendárnych veľkopriestorových áut. Patrí mu preto aspoň malá spomienka.
V roku 1984 Espace šokoval aj svojou aerodynamikou. S koeficientom aerodynamického odporu 0,32 (s malým spojlerom pod predným nárazníkom) patril medzi rekordmanov medzi bežnými osobnými, aj úžitkovými autami. Bez „lízatka“ pod nárazníkom koeficient aerodynamického odporu narástol na 0,35.
Štyridsiatnik z plastu
Renault Espace nebol v roku 1984 rozhodne úplne prvým MPV, ako sa často vraví. Zároveň s ním sa totiž na zámorské trhy dostal minimálne Dodge Caravan (známy aj ako Chrysler Voyager), nehovoriac o Janonsku, ktoré objavilo výhody jednopriestorovej karosérie ešte skôr. Renault Espace však dotiahol koncept veľkopriestorového auta do najväčšej dokonalosti a ukázal, ako univerzálne môže auto s dĺžkou bežného kompaktu (4,25 m) vyzerať. V prípade potreby dokázal poslúžiť nielen ako veľmi komfortné auto pre päť, či dokonca sedem osôb, ale po jednoduchom vybratí samostatných sedadiel sa vďaka rovnej podlahe premenil na praktickú dodávku. A práve takto ho väčšina prvých zákazníkov aj využívala. Kým cez víkendy slúžil na rodinné výlety, cez týždeň dral ako bežná dodávka. S tým rozdielom, že Espace bol neporovnateľne tichší a komfortnejší, než všetko úžitkové dovtedy.
Revolučná však bola aj jeho konštrukcia. Na oceľový skelet konštruktéri „navešali“ karosárske dielce z kompozitných materiálov. Matra (producent auta) využil svoje doterajšie know-how z výroby športových modelov Murena a Bagheera a postavil mimoriadne trvanlivú karosériu. Oceľový skelet sa pred montážou ponoril do vriaceho kúpeľa zo zinku (pri teplote 450 °C) pričom sa podľa informácií automobilky na každom skelete takto prichytilo až 30 kg ochranného zinku. Životnosť takto ošetreného skeletu bola podľa Renaultu minimálne 22 rokov. Plastové dielce karosérie si však vyžadovali špeciálne postupy pri lakovaní, ktoré sa v bežných garážových dielňach nedali pri neskorších opravách po nehodách uplatniť. Na pohon prvých verzií slúžil odolný benzínový dvojliter (81 kW/110 k, neskôr 87 kW/118 k), ktorý doplnil štvorvalec s objemom zvýšeným na 2,2 l. Naftovou alternatívou bol štvorvalec s objemom 2,1 l. Postupom času sa patela motorov pochopiteľne rozšírila, v roku 1988 pribudla dokonca aj verzia Quadra s pohonom všetkých kolies. Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že od roku 1987 vznikal Espace nielen v podniku Matra v Romorantine, ale aj v továrni Alpine v Dieppe.
Sedadlá v druhom rade boli pozdĺžne posuvné v rozsahu 80 mm. V lepších verziách sa dali predné sedadlá otočiť o 180 stupňov, vďaka čomu sa dal v aute vytvoriť „konferenčný“ salónik.
Renault Espace prežil dodnes, hoci už dávno nie je veľkopriestorovým autom, ako sme ho poznali. Požiadavky doby ho žiaľ zmenili na crossover s úplne iným charakterom, než malo pôvodné riešenie. Ako však naznačujú prichádzajúce automobilové trendy, MPV možno čaká veľkolepý návrat a tak nie je vylúčené, že sa Espace svojou koncepciou jedného dňa opäť vráti k svojim dávnym koreňom.
zdroj: Renault
