Maďarský Ikarus bol suverénne najväčší výrobca autobusov v celom bývalom Východnom bloku. Zásoboval takmer všetky jeho trhy, pričom výnimkou neboli ani spolupráce Ikarusu s inými výrobcami nákladných áut, či autobusov. Vznikali tak rôzne medzitypy autobusov rôznych veľkostí postavených na podvozkoch od iných výrobcov. Mnohí si určite spomeniete aj na malé hranaté Ikarusy postavené na podvozkoch Avie. Letňanská Avia však dodávala svoje podvozky a motory viacerým východoeurópskym producentom, vznikla tak napríklad aj malá juhoslovanská Neretva, či bulharský Chavdar. Ale späť k Ikarusu. Možno ste ani netušili, že pod značkou tohto maďarského výrobcu vznikali aj autobusy na podvozkoch „západných“ výrobcov. Jedným z nich je aj maďarsko-švédsky Ikarus-Scania 577.
Kým pôvodný Ikarus 200 poháňal licenčný motor MAN, model 577 využíval motor Scania.
Iracký špeciál
Dôvodov na vznik podobných modelov bolo vždy niekoľko, rovnako to bolo aj v prípade autobusu Ikarus-Scania. Už na začiatku 80. rokov bolo zrejmé, že Ikarus začína stagnovať a aby sa presadil aj mimo regiónov Sovietskeho zväzu a jemu „spriatelených“ krajín, potreboval modernejšie motory. Riešením bola kooperácia so švédskou Scaniou, ktorá do spoločného projektu dodala podvozky, zatiaľ čo Ikarus podaroval karosériu. Čo je však ešte zaujímavejšie, Ikarus-Scania 577 vznikla ako špeciálny projekt pre Irak. Prvých osem kusov testovacej série postavili Maďari v roku 1983 vo výrobnom závode Szekesfehevár, zvyšných 1186 autobusov Ikarus-Scania 577 však už vzniklo v Iraku v závode S.C.A.I. v meste Iskandariyah (v priebehu rokov 1983-1989). Model 577 mal vonkajšie rozmery 11 200 x 2500 x 3080 mm, na tamojšie pomery luxusnú výbavu a na palube odviezol 49 pasažierov. Na rozdiel od klasických Ikarusov radu 200 ho však poháňal motor Scania DS-11 naladený na 206 kW (280 k). Ani jeden z týchto kusov sa pochopiteľne nedostal do európskych krajín Východného bloku.
