Kým sa dostaneme k vynálezu Gottlieba Daimlera, ktorý je zodpovedný okrem iného aj za prvý motocykel, motorovú drezinu či hasičskú pumpu poháňanú spaľovacím agregátom, musíme pripomenúť, že nemecký konštruktér koleso v skutočnosti neobjavil. Prvé samohybné vozidlá, ku ktorým môžeme bez váhania priradiť slovo „nákladné“, sa objavili s príchodom prvých funkčných parných strojov.
Ten prvý má na svojom konte francúzsky vynálezca a armádny dôstojník Nicolas Joseph Cugnot, ktorý v roku 1769 postavil najprv model a o rok neskôr i skutočné funkčné vozidlo. Do detailov jeho konštrukcie zachádzať nebudeme (to si necháme na inokedy), dôležité však je, že jeho „Fardier á vapeur“, v preklade parník, bol údajne schopný prevážať až štyri tony nákladu.
Fardier á vapeur, teda parník, bol dielom francúzskeho vynálezcu Nicolasa Josepha Cugnota.
V priebehu nasledujúcich 125 rokov bolo vyrobených množstvo podobných zariadení poháňaných parou, pokiaľ ale ide o prvé spojenie funkčného spaľovacieho motora, ktorý sa začal v rôznych podobách objavovať už v polovici 19. storočia a nákladného voza, prvenstvo skutočne patrí Gottliebovi Daimlerovi.
Motorový konský povoz
Pri jeho vývoji absolvent stuttgartskej polytechniky a bývalý zbrojár príliš nešpekuloval. Základom jeho konštrukcie sa stal voz pôvodne ťahaný koňmi, z ktorého odstránil oje a pridal jednoduchú tyč riadenia prenášajúcu pohyb na prednú nápravu pomocou reťaze. Pruženie vpredu zabezpečovali priečne uložené listové perá.
Uprostred podvozka prvého nákladného auta boli dve nádrže na palivo, ktoré mohlo byť rôzne. Auto jazdilo na svietiplyn či petrolej, Daimler do neho však lial predovšetkým benzín, predávaný v tej dobe v lekárňach. Pohonná jednotka s názvom Phoenix bol namontovaná v zadnej časti. Išlo o karburátorový dvojvalec so žhaviacimi sviečkami a objemom 1,06 litra, mal 4 kone a so zadným hriadeľom bol spojený prostredníctvom kožených remeňov.
Pozoruhodné bolo, že spomínaný hriadeľ neústil priamo do nábojov kolies, ale sila motora bola prenášaná z pastorkov na koncoch hriadeľa na oceľové obruče s vnútorným ozubením prichytené k dreveným kolesám. Čo by sme mohli s prižmúrením jedného oka považovať za predchodcu dnešných redukčných planétových prevodoviek.
Dynamické parametre prvého nákladného automobilu nepoznáme, predpokladáme ale, že by nám svojou maximálnou rýchlosťou vykúzlil na tvári skôr pobavený úsmev než prekvapivý výraz. Poznáme však jeho prevádzkovú efektivitu a tá je aj dnešnou optikou špičková. Pokiaľ sú historické pramene správne, Daimlerov prvý úžitkový automobil bol schopný jazdiť s priemernou spotrebou len 6,0 litra benzínu na 100 kilometrov.
Jeho „konský“ vozík (s nápisom Daimler-Motoren-Gesellschaft Cannstatt na bokoch) bol pritom schopný odviezť akýkoľvek náklad s hmotnosťou 1500 kg. Jeho zadná poháňaná náprava bola naviac odpružená modernými vinutými pružinami, ktoré zároveň filtrovali otrasy pôsobiace na motor. Ten bol na vibrácie veľmi citlivý a s ohľadom na drevené kolesá s oceľovými obručami a kvalitu vtedajších ciest mali pružiny určite čo robiť.
Kým prvé osobné automobily boli privítané s otvorenou náručou ako fantastický vynález obohacujúci osobnú slobodu a boli predávané v podstate pre zábavu, prvé nákladné autá tvrdo narazili. Ani zďaleka neboli také spoľahlivé, respektíve bezporuchové, ako by vtedajší podnikatelia či živnostníci chceli či potrebovali. A ak si ich niekto mohol dovoliť kúpiť, museli tieto stroje zarábať peniaze.
Aj preto Daimler pre svoju novinku nenašiel na domácom trhu žiadneho kupca, nakoniec ale uspel. V jeho účtovných knihách je dodnes záznam – „Objednávka motorového nákladného vozidla č. 81 pre prepravu 1500 kg“, ktorý je tam zapísaný vďaka zákazníkovi z Anglicka. A v Mercedese dodnes veria, že za týmto prvým úspechom nestála len kvalita Daimlerovho produktu.
Podľa Nemcov sa podarilo predať prvé nákladné auto so spaľovacím motorom do industrializovanej Veľkej Británie aj vďaka tomu, že Briti v roku 1896 zrušili zákon o červenej vlajke – takzvaný Red Flag Act. Ten hovoril, že vozy bez koní nesmú jazdiť rýchlejšie než 4 míle za hodinu (približne 6,5 km/h) a musia mať minimálne trojčlennú posádku. Dvaja mali na starosť riadenie a tretí musel ísť pešo vo vzdialenosti 60 yardov (zhruba 55 metrov) pred autom s červenou vlajkou, respektíve v noci s lampou a upozorňovať na blížiace sa vozidlo.
Či zrušenie tohto dekrétu (údajne presadzovaného konskou lobby) skutočne pomohlo s predajom prvého úžitkového Daimleru v Británii, z druhej strany kanálu La Manche potvrdené nemáme. Pravdou ale je, že zrušenie tohto nariadenia následnú motorizáciu skutočne nakoplo a stalo sa začiatkom konca konskej dopravy.
Už v roku 1897 Daimler predstavil nové nákladné auto s motorom vpredu a nosnosťou 5 t.
zdroj: Daimler, Mercedes-Benz
