Čo by bolo keby... jazdíme autobusmi?

Hovoriť o takom druhu prepravy a opomenúť legendárny Volkswagen Type 2, známy predovšetkým ako „Microbus“, „Minibus“ alebo „Hippie Van“, by bolo veľkým hriechom. Tento fenomén, podobne ako Willys MB v predchádzajúcom článku seriálu, dobyl predovšetkým americký trh. Dobový „Hippie Van“  dokázal odviesť 6 - 8 pasažierov. Prečo ten rozptyl? Je veľmi ťažké nájsť relevantnú informáciu na túto tému, takže som počet pasažierov odhadol na základe štandardnej konfigurácie interiéru, ktorá v tom čase bohužiaľ ešte nezahŕňala bezpečnostné pásy. Maximálny počet pasažierov sa odvíjal pravdepodobne len od toho, koľko ľudí sa do vozidla chcelo usadiť. Je ťažko vyjadrovať sa o presných číslach, keď vezmeme do úvahy skupinu ľudí, ktorá spravila z Typu 2 legendu, a síce Hipisákov. Pre tých bol VW ako stvorený, bol lacný, jednoduchý, nenáročný no najmä v ňom bol dostatok priestoru pre veľa ľudí. Severná Amerika je obrovský kontinent a v druhej polovici 20. storočia bol benzín natoľko lacný, že sa nesmierne oplatilo cestovať po krajine automobilom. Typ 2 do bodky spĺňal predpoklady na takéto cestovanie. K úspechu určite prispela aj bohatá ponuka benzínových motorov, zákazník si mohol vybrať čokoľvek od 1.1 l dýchavičného mula, až po 2.0 l športovca. Samotný fakt, že Microbus je automobilovou, ako aj kultúrnou legendou sa nedá poprieť. Nie každý automobil vydržal vo výrobe od roku 1950 až do roku 2013, kedy výrobu tohto modelu ukončili v Brazílii.

V súčasnosti je v móde retro. Denne sa s touto skutočnosťou stretávame na uliciach, v obchodoch, alebo na akomkoľvek inom mieste. Komunita Hipsterov stále naberá na sile a predstavuje skupinu ľudí, na ktorú svoje produkty mieri čím ďalej, tým viac svetových spoločností. Auto podobné legendárnemu VW by bolo tento typ zákaznika skutočným trhákom. Som si istý, že ani Volkswagen v tomto ohľade nechce zaostávať a možno aj preto sa už viacero rokov šepká o nástupcovi Typu 2, nazvanom Volkswagen Microbus. Samozrejme, že natoľko praktický automobil by oslovil nielen Hipsterov, ale aj rodiny s viacerými deťmi, poprípade mladých ľudí vo všeobecnosti. Koncept z roku 2001 je stále aktuálny, napriek tomu, že medzičasom už ho Volkswagen viac krát vyhlásil za neperspektívny a zrušil. 10 rokov po prvom koncepte priniesol VW do Ženevy koncept Bulli, ktorý opäť rozvíril debatu o možnej reinkarnácii Microbus-u. Viaceré automobilové weby informovali o tom, že produkčná verzia tohto konceptu bude v roku 2014, resp. 2015.

Bohužiaľ, akonáhle sa tieto chýry ujali aj na skutočne serióznych portáloch, boli dementované hovorcom Volkswagenu - Peterom Thulom. Údajne bol koncept Bulli vyvinutý predovšetkým za účelom zdokonaľovania koncernovej platformy. Bulli bol navrhnutý ako šesť-miestny automobil, pričom prvý rad sedadiel je lavica, podobná tej vo Fiate Multipla, na ktorej sedia traja ľudia. Zaujímavé a veľmi praktické je, že zadná lavica sa dá sklopiť tak, že vytvorí posteľ. Keďže auto je určené predovšetkým pre americký trh, celý stredný panel zaberá obrovský iPad, ktorým sa v aute ovláda všetko - od rádia po klimatizáciu.

Minimalistické vyhotovenie interiéru ide ruka v ruke so súčasnými trendmi. Je zaujímavé vidieť rozdiel v myslení automobilky, ktorý spôsobil vývoj automobilového priemyslu v prvej dekáde tretieho milénia. Narážam tým na fakt, že koncept Microbus z roku 2001 bol vybavený benzínovým atmosferickým V6 3,2 l motorom, ktorý produkoval 170 kW (231 k), zatiaľ čo súčasná verzia sa musí uspokojiť s 40 kWh batériami, ktoré dodávajú energiu elektromotoru produkujúcemu „len“ 85 kW (114 k). Koncept Bulli však nie je úplne stratovým projektom, pretože VW sa vyjadril, že tento koncept by mohol stáť pri zrode celkom nového modelu, ktorý by veľkosťou zapadol niekde medzi súčasné modely Caddy, Alhambra, Sharan alebo Caravelle. V prípade sériového vozidla sa ráta s benzínovými, ako aj dízlovými turbomotormi v rozmedzí od 1,0 do 1,4 l. Ja osobne nie som veľkým fanúšikom nemeckého koncernu, no tomuto modelu fandím, pretože vyzerá veľmi sympaticky a moderne.

Za ďalším konceptom veľkokapacitného osobného automobilu netreba ísť ďaleko, pretože ostávame v Nemecku. Firma EDAG, ktorá sa špecializuje na vývoj a prezentáciu nových konceptov, ako aj riešení v rámci automobilového a leteckého priemyslu. V roku 2003 ohúril EDAG konceptom Cinema 7D, určeným pre siedmich cestujúcich. Prezentovali ho predovšetkým tým, že mu záleží na komforte ľudí na zadných sedadlách práve tak, ako na komforte šoféra. V dôsledku filozofie auto dostalo nevídaný tvar strechy, ktorá splývala s čelným sklom a plynule stúpala až po zadnú hranu automobilu. Domnievam sa, že EDAG sa snažil o výbornú vec, pretože sedieť niekoľko hodín v aute a „čumieť“ na opierku hlavy pred sebou nie je nijak záživné. Tak isto komunikácia vrámci vozidla sa dostala na oveľa vyššiu úroveň, pretože interiér tvoril jeden celok. Musím sa priznať, že som bol prekvapený, keď som zistil, že auto bolo ocenené „Oscarom“ pre dizajnérov - cenou Red Dot Award, ktorú spravidla dostávajú naozaj pekné, ale očividne aj funkčné produkty všetkých kategórii. Absencia B-stĺpika a posuvné dvere, ktoré sa otváraju proti sebe tak isto prispievajú k pohode a komfortu pasažierov. Skutočnou nevýhodou automobilu je však to, že má neuveriteľne vysokú zadnú časť, čo vôbec nepôsobí esteticky.

Ak sa vám zdá byť už koncept Cinema 7D príliš iný a revolučný, pripravte sa na skutočnú revolúciu - Plymouth Voyager III. Tento koncept pochádza z Ameriky a svetlo výstavných reflektorov sa ho po prvý krát dotklo v „nežnom“ roku 1989. Automobil sa skladá z dvoch častí - drobného ťahača a prívesu. Rovnako ako v prípade kamióna, aj tu sa dá ťahač využívať aj samostatne a v tom prípade je koncept Voyager troj-miestnym kompaktným autom vhodným na krátke presuny po mestských trasách. V prípade, že potrebujete odviesť ďalších ľudí, stačí pripojiť náves, do ktorého sa zmestí ďalších päť pasažierov. V prípade, že je náves pripojený sa zadné koleso ťahača zasunie, aby neprekážalo pri riadení automobilu. Voyager III sa mimo iného vyznačoval aj aerodynamickou karosériou a presklennou strechou, ktoré v tom čase neboli samozrejmosťou. Tento koncept mi veľmi pripomína Mercedes VRC, o ktorom som písal v prvom článku a som presvedčený, že trpí rovnakými nedostatkami a síce relatívne zložitou konštrukciou a z toho plynúcou nespoľahlivosťou ako aj naštrbenou bezpečnosťou a tuhosťou rámu.

Dnešnej skupinke však jednoznačne kraľuje exotický japonec - Infiniti Kuraza. Japonská značka Infiniti už síce pôsobí nejaký ten rok aj na našom trhu, no aj tak by som ju rád v krátkosti predstavil. Infiniti vznikla v roku 1989 pod krídlami Nissanu a jej úlohou je produkovať a predávať luxusné automobily. Analógia s Lexusom vôbec nie je náhodná, ten tak isto vznikol ako divízia automobilky Toyota a jeho úlohou bolo preraziť na trhu s prémiovými automobilmi, no predovšetkým odkrojiť z predajných čísel veľkej nemeckej trojky, menovite značkám BMW, Mercedes a Audi. Infiniti Kuraza predstavili v roku 2005. Malo symbolizovať auto, ktoré pasažierom, bez ohľadu na rad v ktorom sedia, dá rovnakú mieru luxusu a komfortu. Luxus na pasažierov nemá čakať len v interiéri, cestujúci ho pocítia už pri nástupe, ktorý je vďaka tretiemu páru sedadiel neobvykle pohodlný aj pri používaní tretej rady sedadiel. Každé sedadlo má svoje vlastné jemné osvetlenie, ako aj svetlo určené na čítanie. Výhľad je fantastický z každého sedadla, najmä vďaka bohatým preskleným plochám. Interiér je vypracovaný v súlade s japonskými tradíciami a je možné nájsť v ňom veľa symbolov dôležitých pre túto kultúru. Za zmienku stojí, že podlaha automobilu je kombináciou dreva a hliníka. Do luxusnej výbavy automobilu patrí aj 16“ dotykový displej. Pokiaľ ide o samotnú jazdu, vyššie bezpečie zaručujú kamery, ktoré eliminujú výskyt javu známeho ako „mŕtvy uhol“, kedy si šofér nevšimne auto idúce tesne za ním na mieste, kde nie je vidieť v ani jednom spätnom zrkadle. Obrie pneumatiky rozmerov 305/45 R23 zaručujú kvalitnú adhéziu za každých okolností. Kuraza sa do sériovej produkcie nikdy nedostalo.

Vo všeobecnosti považujem aj tému „nudných“ minivanov za veľmi zaujímavú, pretože ponúka veľké množstvo zaujímavých riešení aplikovaných do praxe. Ako som už povedal, držím palce VW Bulli, pretože z pohľadu mladého človeka považujem za skutočne zaujímavé a praktické auto, ktoré by mohlo byť dobrým spoločníkom na cesty po Európe, no zároveň aj dobrým sluhom v každodennej premávke. Samozrejme, cena na úrovni približne 25 000 amerických dolárov nie je nič pre mladého študenta, no určite môže byť zaujímavá pre mladé rodiny. EDAG Cinema 7D je z môjho pohľadu zaujímavá najmä vďaka „kino-sedeniu“, no čelné sklo a strecha plynúce z tohto usporiadania mi v prípade prevrátenia vôbec neprídu bezpečné. Plymouth Voyager III je skutočne zaujímavým konceptom, no už spomínané nevýhody sú natoľko závažné, že prevyšujú akékoľvek výhody. Možno je škoda, že sa do výroby nedostalo a nikdy nedostane Infiniti Kuraza. Myslím, že koncepcia tohto automobilu vôbec nie je zlá a som presvedčený, že sa nájde dostatok veľkých a bohatých rodín, ktoré by mohli byť potenciálnymi kupcami tohto modelu.

V dnešnom článku som sa snažil dokázať, že ani segment minivanov netrpí nedostatkom nových nápadov, naopak, neustále sa rozvíja a prináša nové a nové nápady a riešenia, ktoré su smerované na uľahčovanie života veľkých rodín alebo skupín.

V ďalšom diely seriálu sa budem venovať presnému opaku dnešnej témy, a síce futuristickým víziam v oblasti prepravy jednej až dvoch osôb. Na tento diel sa teším, pretože prinesie veľa zábavných konceptov a produkčných áut. Ešte viac sa teším na diel, ktorý bude publikovaný približne o týždeň. V tomto diely sa budem venovať segmentu, pre ktorý bije srdce každého petrolheada - superšportovým automobilom. Samozrejme, nebudú celkom typické, budem sa venovať konceptom minulosti a víziam budúcnosti.

Čo si myslíte o možnom duchovnom nástupcovi legendárneho Hippie Van-u ? Ktorý z konceptov vás najviac prekvapil ? Poteší ma každá reakcia v diskusii, prípadne návrh na ďalšiu tému môjho seriálu :).