Autobus Škoda 706 RTO netreba nikomu predstavovať. Jeho legendárne tvary robili cestujúcim spoločnosť už od konca 50. rokov a až do ukončenia jeho výroby v roku 1971 patril medzi to najkrajšie, čo po cestách v rámci segmentu autobusov jazdilo. Jeho mimoriadne podarený dizajn bol naozaj nadčasový a kým v roku 1956 (vtedy postavili prvý sériový RTO-LUX) pôsobil ako zjavenie, aj po 15 rokoch vynikli jeho elegantné tvary. A hoci nástupnická Karosa Š 11 priniesla modernejšie krivky, eleganciu predchodcu nedosiahla. A práve dizajn bol argumentom, prečo sa do výroby nedostal prototyp Š 706 RTO, ktorý bol v niektorých ukazovateľoch výhodnejší a zlepšoval zásadný parameter autobusu.
Prototyp Š 706 RTO bol tvarovo zjavne inšpirovaný úžitkovými "trambusmi" Š 706 RT.
O tonu viac batožiny
V čase návrhu nového autobusu bolo zjavné, že sa použije technický základ z automobilky LIAZ, konkrétne podvozok Škoda 706 RTch (ch – chassis). Keďže rámová konštrukcia umožňuje montáž samostatnej karosérie, jej návrhom boli poverené podniky Karosa Vysoké Mýto, aj LIAZ. Vznikli tak dva prototypy (jeden diaľkový - Karosa, druhý linkový - LIAZ), ktoré mohla verejnosť obdivovať na Výstave československého strojárenstva v Brne v roku 1956. Hranatejší prototyp z dielní LIAZ sa vyznačoval pokrokovejšie riešenou ľahkou karosériou, vďaka ktorej mal pohotovostnú hmotnosť len 7750 kg, zatiaľ čo dizajnovo krajšie riešenie z Vysokého Mýta malo pohotovostnú hmotnosť až o 1150 kg vyššiu (8900 kg). Pri rovnakej celkovej hmotnosti 14 400 kg tak RTO z LIAZ-u mohlo odviezť až o tonu viac cestujúcich alebo batožiny.
Prototyp Š 706 RTO automobilky LIAZ mal kapacitu 60 cestujúcich, bol výrazne ľahší a dosahoval max. rýchlosť až 90 km/h. Neskoršia sériová Š 706 RTO-CAR z Vysokého Mýta mala max. rýchlosť 77 km/h.
Ani to mu však nepomohlo, dizajn v Vysokého Mýta bol skrátka neodolateľný. Viac sa páčil, karoséria mala lepšie rozhľadové parametre (väčšiu zasklenú plochu) a naplno využila šikovnosť a know-how vtedajších konštruktérov pôsobiacich ešte v karosárni Sodomka. Do sériovej výroby sa preto dostal návrh karosárov z vysokomýtskej Karosy, zatiaľ čo LIAZ naďalej produkoval podvozky, na ktorých autobusy vznikali (celkovo tu vyrobili viac ako 80 000 podvozkov pre modelové rady 706 RT a 706 RTO). Osud tak chcel, že si dnes spájame tvary autobusu Škoda 706 RTO práve s oblým dizajnom návrhárov z Vysokého Mýta.
Sériová podoba Škody 706 RTO z nej nakoniec urobila legendu.