Výroba autobusov Škoda 706 RTO bola v maximálnej možnej miere prispôsobená vtedajším technologickým možnostiam a zároveň konštrukcii vychádzajúcej z nákladných vozidiel Škoda 706 RT. Ich podvozky sa, až na detaily, vo veľkej miere zhodovali, zatiaľ čo samotné karosérie boli na nerozoznanie. Pre nákladné verzie aj autobusy však dodnes platí, že z pohľadu dizajnu šlo o veľmi podarené kreácie zvyšujúce ich exportné ambície. V prípade autobusov siahal export doslova do celého sveta a tak ich museli vo Vysokom Mýte pre svoje nové „domovské“ krajiny patrične upravovať.
Bez dverí, aj rezervy
Veľkou výzvou boli najmä úpravy pre tropické oblasti ako Kuba, Blízky východ, Egypt a podobné regióny. Konštruktéri museli zároveň popracovať na dvoch oblastiach – aby veľké horúčavy zvládala technika, aj pasažieri. Pre štandardné klimatické pomery sa vyrábali verzie so štvorradovými chladičmi a ventilátorom, čo zabezpečovalo, že aj na plný výkon sa Škoda 706 RTO s rezervou uchladila až do vonkajšej teploty 35 °C. Pre tropické oblasti to však na základe praktických skúšok nestačilo a tak putoval do verzií „Tropic“ až šesťradový chladič a dodatočný chladič motorového oleja. A to stačilo na to, aby sa motor autobusu pri stálej jazde na plný výkon neprehrial ani pri vonkajšej teplote 54 °C.
Zaujímavosťou bol prototyp vybavený klimatizačnou jednotkou. Pre tropické krajiny však nepripadal v úvahu. Dôvodov bolo hneď niekoľko – vysoká cena, nespoľahlivosť, vysoká hmotnosť, obmedzenie vnútorného priestoru a zvýšené nároky na údržbu.
Verzie pre tropické oblasti vychádzali zo štandardných verzií RTO-MEX (Mestský exportný), vo väčšine prípadov tak boli vybavené dvojicou pneumaticky ovládaných dverí so šírkou 1000 mm, v niektorých prípadoch (verzie pre Egypt) však dvere chýbali úplne. Požiadavkám sa prispôsobovalo aj usporiadanie sedačiek, či iné detaily. Typickým príkladom bola absencia rezervného kolesa, či iné nárazníky. Samozrejmosťou boli aj väčšie vetracie bočné posuvné okná a absencia vykurovania kabíny.
zdroj: Iveco Bus
