Pamätníci vedia a mladší by mali vedieť, že krajiny bývalého Východného bloku mali jednu spoločnú črtu. Pred potrebami bežného obyvateľstva vždy uprednostňovali skôr záujmy hospodárstva. A to v praxi znamenalo, že výroba spotrebného tovaru, autá nevynímajúc, bola prispôsobená skôr exportu a potrebám štátneho aparátu. A ak si vedela krajina niečo vyrobiť sama, bez ohľadu na kvalitu produktu sa ním snažila zásobovať vlastný trh v najvyššej možnej miere. Takže ak Československo vyrábalo Škodu 1203, inú ľahkú dodávku ste u nás prakticky nestretli. V rámci výmenného obchodu a vyrovnávania pohľadávok sa do ČSSR síce dostalo aj niekoľko poľských, nemeckých, či balkánskych úžitkových áut, no tvorili menšinu. Jedno medzi nimi však vyčnievalo viac než, ostatné – východonemecký Barkas B1000.

Lepší než Volkswagen?

Barkas B1000 začali v Hainichene vyrábať už v roku 1961 a verejnosti ukázali na veľtrhu v Lipsku o rok neskôr. V tom čase prekvapil veľmi modernou konštrukciou s pohonom predných kolies, samonosnou karosériou, dobrou kinematikou náprav so všetkými nezávisle zavesenými kolesami a veľmi dobre navrhnutou priestrannou karosériou s nízko uloženou podlahou a nadčasovými tvarmi. Dnes to znie trochu úsmevne, no Barkas predbehol dobu a v tom čase bol naozaj podstatne lepšou úžitkovou konštrukciou, než všetko ostatné z okolitých krajín. Mal len jednu výraznú slabinu – dvojtaktný trojvalec uložený medzi prednými sedadlami. V šesťdesiatych rokoch bol síce ešte ako tak aktuálny, no čoskoro bolo zrejmé, že s ním Barkas dieru do sveta neurobí (najmä pri vtedajších exportných ambíciách).

Dodávková verzia mala základné rozmery 4520 x 1860 x 1910 mm, pohotovostnú hmotnosť približne 1200 kg (podľa verzie) a odviezla 1000 kg nákladu.

Súdruh vývoj zastavil

Prvá séria dostala pod kapotu dvojtaktný trojvalec s objemom 900 cm3 (Wartburg), od roku 1962 sa však objem motora zvýšil na 992 cm3. Jeho výkon 31 kW (42 k) bol akceptovateľný (dvojtakty boli celkovo živšie, než štvortakty) a v kombinácii so štvorstupňovou prevodovkou udeľoval aj naloženému autu akceptovateľnú dynamiku. Z pohľadu emisií a prevádzkovej spotreby to však žiadna sláva nebola. Výrobca mu udával priemernú spotrebu 10,5 l/100 km a jazdil na zmes benzínu s olejom v pomere 33:1 (od roku 1974 v pomere 50:1). Konštruktéri preto začali s vývojom jeho štvortaktnej verzie B1100. Tá sa dostala až do štádia prototypu (s motorom Moskvič 1.5 l), no potom politické vedenie NDR jej ďalší vývoj zastavilo. Muselo sa skrátka používať to, čo už mali na skladoch a na ďalšie „výstrelky“ neboli peniaze.

Barkas B1000 bol talentovanejší, než československá Škoda 1203. Jeho jazdné vlastnosti (najmä pri prázdnom aute) boli násobne lepšie.

Pravdou však je, že konštrukčné oddelenie Barkasu nespalo na vavrínoch a dvajtaktné auto aspoň v rámci svojich možností postupne vylepšovalo. Objavovali sa tak nové a nové verzie, pribúdalo príslušenstvo, na zadnej náprave sa v roku 1971 objavil obmedzovač brzdného tlaku, o rok neskôr sa zvýšil výkon motora na 34 kW (46 k) a zlepšila sa aj skromná vnútorná výbava v kabíne. Asi najvýraznejšou priebežnou modernizáciou prešiel Barkas B1000 v roku 1977.

Rok 1973 sa niesol v znamení príchodu prvých Barkasov do Československa, kde slúžili prevažne v službách štátnych inštitúcií. Zaujímavosťou je, že niekoľko kusov pustili štátne orgány aj do voľného predaja pre súkromné osoby, pričom cena Barkasu zodpovedala predajnej cene vtedy vysoko prestížneho sovietskeho kombi VAZ 2102 (66 000 Kčs). V priebehu troch rokov sa u nás predalo približne 400 Barkasov.

Veľkou výhodou Barkasu bola stabilita a prekvapujúco dobré jazdné vlastnosti. Často ho preto využívali aj záchranné zložky.

Štvortakt po funuse

V prípade Barkasu sa príbeh s nábehom štvortaktného motora do sériovej výroby veľmi podobá Trabantu a Wartburgu. Aj oni prišli s novými motormi, no už bolo príliš neskoro. Občania nového zjednoteného Nemecka totiž už dávno prahli skôr po modernejších jazdenkách zo „západu“. Zmodernizovaný Barkas B1000-1 s veľkou plastovou maskou a štvortaktným motorom (štvorvalec VW 1.3 l, 43 kW/58 k) sa prvýkrát objavil v septembri 1989, no do výroby sa dostal až v roku 1990 (dokonca bez veľkej plastovej masky). Jeho kariéra však trvala veľmi krátko a po poklese záujmu sa kariéra Barkasu B1000 definitívne skončila 10. apríla 1991. Počas 30 rokov vyrobila východonemecká automobilka celkovo 177 656 Barkasov (z toho len necelých 2000 kusov štvortaktných verzií B1000-1).

Štvortaktná verzia B1000-1 mala mať pôvodne novú plastovú masku. Nakoniec ju však nedostala.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 9 obrázkov