Takýto alebo veľmi podobný príbeh sa mohol od polovice šesťdesiatych rokov odohrať ešte nespočetnekrát a na mnohých miestach. Určite však vo Francúzsku, Československu, západnom Nemecku alebo už spomínanom Taliansku. A podobné si môžu byť práve preto, že ich spája jeden veľký, nápadný menovateľ. Asi už tušíte, že?
Nebudeme vás samozrejme napínať. Áno, máme na mysli dvojnápravovú legendu medzi kompaktnými nákladiakmi na krátke a stredné vzdialenosti, ktorá prvýkrát vyrazila na cesty už v roku 1965. U nás je známa od roku 1968 pod menom Avia. Vo francúzskom origináli to však bol Saviem Super Goélette SG2 a Super Galion SG4 patriaci pod Renault a v NSR sa pre zmenu predával ako MAN 270 a 485.
Na Apeninskom polostrove sa toto úžitkové vozidlo začalo vyrábať v licencii pod značkou Alfa Romeo a pravdepodobne ste z úvodu pochopili, že sa tak stalo ešte o niečo skôr než v ČSSR, teda v roku 1967.
Práve v tomto čase sa rozbieha spolupráca Saviemu a Alfy, pričom na taliansky trh vďaka tomu prichádza ľahký nákladiak, ktorý dostane do vienka viacero karosárskych variant. Základom je valník s označením A15, nad ním stojí prevedenie A19 a najväčšia verzia A38. Na pomyselnom konci tróni sympatický furgon F20. Všetky modely sú samozrejme podobné bratrancom z francúzska a tiež československým strojom Avia A15, A20, A30.
Pre každého niečo
Najmenší model Alfy dostane označenie A15 podľa približnej hodnoty užitočného zaťaženia 1,5 tony (presne 1470 kg). O jeho pohon sa stará trojlitrový naftový štvorvalec s pomerne skromným výkonom 72 koní pri 3200 ot./min., ktorý neskôr nahradí väčšia pohonná jednotka s objemom 3,3 litra a výkonom 80 koní, čo stačí na maximálnu rýchlosť 92 km/h. Alfa nájde uplatnenie ako zásobovací ľahký nákladiak a jeho službami nepohrdli ani malí farmári či remeselníci.
O niečo väčšiu užitočnú hmotnosť ponúka prostredný model A19. Jeho prepravná kapacita sa zvýšila o rovných 400 kg na 1870 kilogramov. Agregáty, dizajn i jazdné vlastnosti boli de facto rovnaké ako v prípade menšieho súrodenca.
Najväčší model A38 už priniesol markantnejšie rozdiely. Výrobca použil robustnejšiu zadnú nápravu s dvojmontážou a vďaka tomu mohol mať vezený náklad až 3770 kilogramov. Celková hmotnosť „tridsať-osmičky“ pritom prekonala hranicu 6 ton. Tento typ bol dostupný v troch dĺžkach. Základná verzia mala rázvor 2660 mm, model s dodatočným kódom L1 ponúkol vzdialenosť náprav 3240 mm a najdlhší jazvečík L2 až 3640 mm.
O pohon sa aj tu od počiatku staral atmosférický naftový trojliter, mal však mierne navýšený výkon na 77 koní. Maximálna rýchlosť bola napriek tomu nízka, len 79 km/h. Zaujímavosťou bolo, že všetky motory pracovali s priamym vstrekovaním paliva značky MAN.
Ak sa pýtate, čo znamená písmeno A, respektíve F na začiatku označenia každého typového radu, vedzte, že v tomto prípade vychádzajú z akýchsi tradičných talianskych pomenovaní. Kým prvé písmeno abecedy odkazuje na Autocarro, v preklade nákladne auto, F znamená Furgone, čo je v taliančine van alebo tiež uzatvorená celoplechová dodávka.
Keď už sme u Furgonu, mali by sme asi spomenúť, že bol osadený identickými motormi, manuál však mal trochu iné prevody. Svoje uplatnenie si tento variant našiel napríklad v radoch polície, lokálnych televíznych spoločnostiach, no využitie našiel aj v motoristickom športe ako sprievodné vozidlo.
Spracovanie jednotlivých detailov Alfy Romeo Saviem sa od príbuzných v zahraničí mierne líši. Už na prvý pohľad sú viditeľné iné spätné zrkadlá. Taliani zvolili akési horizontálne padajúce tykadlá, ostatní zase stavili na zvislé, v dvoch bodoch uchytené späťáky. Ďalší drobný rozdiel nájdete v predných smerovkách. Sú menšie, okrúhle a umiestnené priamo nad hlavnými svetlami. Nepatrne iná bola tiež maska chladiča, ktorú od AR neskôr okopírovala aj Avia.
Naopak spoločným prvkom všetkých vozidiel postavených na základoch Renault-Saviem bol rebrinový rám, ktorý konštruktérom dovolil navrhnúť a vyrábať aj modely s pohonom 4x4. Vďaka tomu bolo možné významným spôsobom rozšíriť produktové portfólio a Alfa vďaka tomu mohla aj do terénu.
Budúcnosť v službách Československa
Na záver nášho krátkeho pátrania po talianskej stope auta, ktoré u nás poznáme pod značkou Avia, by sme mali asi dodať, že Alfa Romeo Saviem žiadny väčší úspech nezaznamenala. Taliani si veľmi rýchlo uvedomili, že toto auto je predovšetkým v hornatých oblastiach nepoužiteľné kvôli svojmu slabému motoru a príliš im nevyhovovala ani jeho nízka užitočná hmotnosť.
Niet divu, že sa ich v továrni v Pomigliano d'Arco (ležiacej neďaleko Neapola) vyrobilo do roku 1974 len zhruba 3500 kusov. To už v ČSSR bežala produkcia ekvivalentných Avií na plné obrátky, a aj keď sme „slasti“ ich pohonných jednotiek už tiež dávno poznali, na rozdiel od Talianov sme iné malé nákladné autá nemali. Aj preto sa naše produkčné linky zastavili až v roku 1998, keď počítadlo ukazovalo číslo 235 tisíc. To už je ale iný príbeh.
