Viete, aby sme si hneď na začiatku rozumeli. Úvodnými slovami sa paušálne vodičov s neočisteným návesom od snehu a ľadu nezastávam. Koniec koncov, aj zákon o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z. v paragrafe 38 venovanom osobitným podmienkam premávky v zimnom období v odstavci 4 pomerne jasne hovorí, že „vodič vozidla je pred jazdou povinný odstrániť z vozidla a nákladu kusy ľadu a snehu, ktoré by sa počas jazdy mohli uvoľniť“.
Problém však spočíva v tom, že na ceste spravidla nedokážete od seba odlíšiť šoféra, ktorý vám ten kus zmrznutej vody hodil na hlavu vedome svojou lenivosťou a hlúposťou, pretože nechcel mať mráz za nechtami, od toho druhého, ktorý keby tomu mal zabrániť, musí porušiť iný zákon a riskovať pokutu i vlastné zdravie. A asi aj to je ten hlavný dôvod, prečo sú vodiči zasnežených nákladných aut paušálne hádzaní do jedného vreca ako odpad bez toho, aby sa nad tým novinár či diskutujúci aspoň trochu zamyslel, než hrdinsky vyrazí s klávesnicou páliť virtuálne čarodejnice.
Keď zákon nič nerieši
Pre tých menej chápavých by som ešte raz rád zdôraznil, že si uvedomujem, aké nebezpečenstvo v zime predstavujú veľké úžitkové autá so snehom a ľadom na streche, a že ich nežiadúci studený náklad nezľahčujem. Pri dopade zraňuje (v lepšom prípade len peňaženku), bolí a bohužiaľ môže i zabiť. Túto triviálnu časť problému vysvetliť nepotrebujem. Na oplátku by som však bol rád, ak by ste si prečítali môj názor na to, kde je jadro tohto komplikovaného stavu a kvôli ktorému spomínané riskantné situácie vznikajú.
Keď na rovinu a bez zbytočnej omáčky poviem, že ten povestný pes je zakopaný v našich častokrát zbytočne komplikovaných zákonoch, mnohých tým asi neprekvapím. Ak sa v nich len trochu orientujete, gratulujem vám. Pravdepodobne ste nútení z povahy svojej práce pravidelne ich študovať, a to vám ani trochu nezávidím. To som ale trochu odbočil. Čo tým chcem povedať, je to, že kamión s bielou čapicou na návese a jeho obsluha sa nie svojou vinou ocitli v nezávideniahodnej situácii, pretože sa ju snažia ošetriť dva proti sebe stojace paragrafy. A aby toho nebolo málo, nikto sa momentálne neobťažuje s tým, aby tento symbolický gordický uzol rozsekol a profesionálnym vodičom i ostatným účastníkom cestnej premávky skutočne pomohol.
Kto si po prstoch zaslúži
Aká je teda prax? Ak uvidíte napríklad z areálu špedičnej firmy odchádzať nákladné auto s hromadou snehu či ľadu na streche, máte vcelku oprávnený dôvod pýtať sa, či sa niekto nezbláznil. Spoločnosti tohto typu a množstvo ďalších prevádzkovateľov veľkých úžitkových vozidiel totiž nejakou technológiou na odstránenie väčšej vrstvy námrazy alebo snehu obvykle disponujú. Môžu to byť jednoduché čistiace rampy, špeciálne radlice s nastaviteľnou výškou a u tých najväčších môžete vidieť i upravené traktory alebo konštrukcie s rotačnými kefami. A ak niekto v takýchto podmienkach očistenie kamiónu ignoruje (a je jedno či ide o vodiča alebo firmu, ktorá šoféra tlačí do toho, aby sa nezdržoval) právom si koleduje, aby mu niekto poriadne klepol po prstoch.
Patrí mu to a ide o presne ten typ firmy/vodiča, ktorí si v prípade zavinenia nehody nezaslúži ani tak smiešnu a zbytočnú pokutu od polície, ale naopak by som dal poškodenému možnosť vytĺcť priamo z vinníka poriadne odškodné.
Niečo iného sú však nákladné vozidlá odstavené na verejných odpočívadlách či iných parkoviskách. Na Slovensku totiž (snáď s jednou výnimkou, opravte ma, ak sa mýlim) obecné čistiace rampy ani nič podobného nenájdete. Jedinou možnosťou, ako inkriminovaný sneh a ľad odstrániť, je skrátka vyliezť na ten nákladiak po rebríku a bielu pokrývku zhodiť svojpomocne. To sa samozrejme ľahko hovorí od stola, v skutočnosti je to totiž podstatne zložitejšie a nebezpečnejšie.
Štandardná výška návesu je približne štyri metre a jeho strecha má zhruba štyridsať metrov štvorcových. Klasický trojmetrový rebrík vám nebude poriadne stačiť ani na to, aby ste náves skontrolovali. A teraz si predstavte, že v mraze alebo brečke potrebujete nájsť pre predĺžený rebrík dostatočne stabilnú oporu a v kĺzajúcich topánkach vyšliapať po rovnako klzkých priečkach do štvormetrovej výšky. A to nehovorím o tom, že potrebujete hore zobrať metlu či lopatu a zubami nechtami sa tam udržať pri nie práve ľahkej práci s nejakým tým nástrojom. Nie, vážne to nie je dobrý nápad. A žiaľ nemálo vodičov už za tento eskamotérsky výkon zaplatilo vážnym zranením a nezriedka aj s trvalými následkami.
Nie divu, že podobnú činnosť obmedzuje aj rozsiahla časť našej legislatívy. Konkrétne zákon ministerstva práce a sociálnych vecí č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z., ktorá pre zmenu ustanovuje postup pri plánovaní prác vo výškach alebo príloha č. 6 zákona 147/2013 Z. z., týkajúca sa zabezpečenia proti pádu. Aby som to ale nekomplikoval. Ak pracujete vo výške nad 1,5 metra, musíte mať osobné ochranné pomôcky, predpísanú výstroj, istenie, samozrejme školenia, výcvik, certifikát, pečiatku a neviem, čo ešte. Dokážete si to predstaviť? Horolezecké preteky šoférov na parkoviskách? Osobne asi áno, lenže to je moja súkromná fantázia, inak je to totiž absolútny nezmysel.
Jediným rozumným riešením by boli samozrejme spomínané čistiace rampy, ktoré nájdete napríklad v Rakúsku či severských štátoch. Lenže to by sme sa nesmeli volať Slovensko, respektíve žiť v krajine, ktorá keby svoje verejné prostriedky vynakladala s rozumom a účelne, tak sme tie rampy mohli mať na každom diaľničnom parkovisku. Vyrobené zo zlata.
V súčasnej situácii preto môžeme hlavne dúfať, že tí vodiči, ktorí svoje nákladné auto môžu očistiť, tak pred jazdou skutočne urobia. Že tí, ktorí ten sneh a ľad nemajú dať ako dolu, budú mať šťastie a neublížia sebe, vám alebo mne. Zohýbané plechy či rozbité sklo je to najmenej. Za seba si dávam záväzok, že po celonočnom výdatnom snežení alebo všeobecne v zime pri jazde za kamiónom budem viac než inokedy premýšľať nad tým, či mám dostatočný odstup a dokážem včas zareagovať na niečo biele letiace z návesu mojim smerom. A momentálne vládnucej či ktorejkoľvek nasledujúcej garnitúre dávam na záver zadarmo námet na to, ako získať politické body a na svoju stranu nemalú časť potenciálnych vodičov-voličov za jedno rozumné rozhodnutie. Nie je ich málo.
