Presne na Nový rok, teda 1. januára 1985, prebiehal vo Versailles štart siedmeho ročníka v tej dobe už najprestížnejšej vytrvalostnej motoristickej súťaže známej po celom svete ako Rallye Paríž-Dakar. Ak by ste tam v tej dobe hľadali špeciály Tatra 815 alebo Karla Lopraisa, pátrali by ste márne. Ich sláva mala ešte len prísť. Československo tam však svoje zastúpenie malo. A hneď dve posádky.
Motor prakticky sériový
V rámci prológu sa na štartovnú líniu postavili terénne špeciály LIAZ 100.55 D 4x4, odvodené zo sériových dvojnápravových ťahačov LIAZ 110.551 s rázvorom 3750 mm. Ich podvozok bol doplnený pohonom všetkých štyroch kolies a pod hydraulicky sklopnou kabínou sa nachádzal radový šesťvalec s objemom 11 940 cm³. O jeho preplňovanie sa staralo turbodúchadlo K36 a vďaka úprave vstrekovania sa podarilo jeho výkon zvýšiť z 235 na 257 kW, teda na 350 koní.
Na pohonnú jednotku nadväzovala jednokotúčová suchá spojka s tanierovou pružinou, desaťstupňová manuálna prevodovka Praga 10 P 80 a prídavná prevodovka Praga PP 100 spolupracujúca s vypínateľným pohonom predných kolies. Diferenciály v tuhých nápravách odpružených listovými perami mali mechanickú uzávierku a sila pohonnej jednotky sa naviac násobila i v redukciách kolies.
Predná náprava dostala vzduchové mechy, ktoré pôsobili zároveň aj ako dorazy, zatiaľ čo zadná náprava bola prevzatá z ťahača aj s priečnym skrutným stabilizátorom a doplnená na každej strane dvojicou teleskopických tlmičov. Prakticky bez zmeny ostala dvojokruhová brzdová sústava a namiesto sériových pneumatík Liazka obúvala gumy Michelin 14.R20 XS. Podľa Jiřího Moskala bola maximálna rýchlosť týchto strojov 140 kilometrov za hodinu.
Ako špeciálne súťažné stroje vznikali a ako vyzerali začiatky československých kamiónov na Rallye Paríž Dakar, dokumentujú pomerne presne spomienky Josefa Kalinu, zástupcu firmy Motokov (podniku zahraničného obchodu v ČSSR), ktoré nájdete v knihe Písek mezi zuby.
„LIAZ žiadne terénne auto nemal, takže použili poľnohospodársku liazku. Systém použitý pre poľnohospodárov by v Dakare nevydržal, chlapi v LIAZe ale urobili obrovský kus práce. Všetko, čo považovali za nutné prerobiť, prerobili. A v roku 1985 stáli na štarte. LIAZ vyrazil na Dakar a tatrováci mali u severomoravských boľševikov prúser, že oni nešli.“
Prvé kilometre v Afrike, prvé veľké problémy
Už o pár dni po presune do Afriky, sa v Alžírsku začali objavovať prvé veľké problémy. U oboch áut LIAZ 100.55 D sa začali ohýbať spojovacie tyče riadenia, takže pri brzdení sa rozbiehali predné kolesá. Naviac došlo k odpojeniu nasávania vzduchu od motora a to psychicky nezvládol francúzsky pilot vozidla s číslom 626 Alain Galland.
V podstate takmer na začiatku, hneď pri druhej komplikácii, odstúpil zo súťaže. Trval na odstúpení oboch posádok, s tým ale nikto zo súťažiacich nesúhlasil, tak sa Galland nechal odviezť do cieľa etapy sám a zvyšných päť českých jazdcov pokračovalo ďalej. Podľa pravidiel Dakaru nekompletná posádka v zložení Zdenk Kovář a Jozef Brzobohatý už len nesúťažne, bez možnosti klasifikácie.
Zváranie tyče ochranného rámu k spojovačke.
A ako posádky vyriešili problém so spojovacími tyčami riadenia, aby mohli oba terénne špeciály pokračovať? Nechýbalo im odhodlanie, vytrvalosť a predovšetkým schopnosť improvizovať, takže zo strešného ochranného rámu odrezali kus tyče a ňou vystužili nedostatočne nadimenzované súčiastky. Od tej chvíle mali pokoj a vozidlo s číslom 627 s posádkou v zložení Jiří Moskal, Jaroslav Joklík a Radek Fencl sa pustili do ďalších súbojov. A nielenže úspešne dorazili až do cieľa v Dakare, ale podarilo sa im pri premiére obsadiť trinástu priečku.
Že išlo o mimoriadne náročný ročník Dakaru, dokazuje okrem iného aj skutočnosť, že namiesto obvyklej tretiny účastníkov v cieli videla šachovnicovú vlajku v Dakare len štvrtina pretekárov. A čo by to bol za happy end, keby sme nespomenuli, že do hlavného mesta Senegalu dorazila v poriadku aj nekompletná posádka vozidla 626.
Ak máte chuť nasať atmosféru roku 1985, pozrite sa na dobový dokument a rozhovory s jazdcami po ich návrate z najslávnejšej rely na svete.
zdroj: Česká televízia, archív Jiří Moskal, posledlidakarem.cz, kniha Písek mezi zuby
